Témy doktorandského štúdia

Študijný program Biofyzika

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

• Bunkové mechanizmy kardiotoxických účinkov vybraných antipsychotík
  Cellular mechanisms of adverse cardiotoxic effects of selected antipsychotics
  Školiteľ/ka: Mgr. Zuzana Ševčíková Tomášková, PhD.
  Anotácia:
  Liečba duševných porúch akými sú bipolárna porucha, depresia alebo schizofrénia je často sprevádzaná celým spektrom kardiotoxických účinkov, ktoré následne obmedzujú liečbu pacienta. Objasnenie vzniku týchto nežiadúcich účinkov by mohlo viesť k dizajnu potenciálnej kompenzačnej liečby, aby v konečnom dôsledku mohol pacient žiť plnohodnotný život. Téma je zameraná na štúdium mechanizmov, ktorými dochádza ku kardiotoxickým účinkom počas liečby týchto duševných porúch. V našom laboratóriu sme zistili, že lítium, často používané na liečbu bipolárnej poruchy, spôsobuje výrazný pokles v rezervnej respiračnej kapacite buniek, ale nemení ich bazálnu respiráciu. Tento stav znevýhodňuje srdcové bunky a pri záťaži može dochádzať k ich kolapsu. Predpokladá sa, že mitochondrie sú zapojené do vzniku kardiotoxických účinkov pri klozapíne alebo risperidóne. Cieľom práce je preskúmanie vybraných liečiv na bioenergetiku bunkovej línie kardiomyoblastov a ich následné porovnanie medzi sebou. Liečivá vytipujeme na základe popísaných podobných vedľajších účinkov na pacientov (klozapín, lamotrigín, quetiapín, olanzapín a podobne). Keďže medzi časté účinky patria poruchy srdcového rytmu, okrem bioenergetiky sa budeme zaoberať aj spontánnymi vápnikovými udalosťami (vápnikové záblesky), ktoré sa vyskytujú aj za fyziologických podmienok. Frekvencia výskytu vápnikových zábleskov súvisí s bioenergetickým stavom bunky. Okrem funkčných vlastností sa práca zameria aj na sledovanie zmien expresie a/alebo aktivity jednotlivých proteínov zapojených do dýchacieho reťazca prípadne iných proteínov, ich výskyt bude skenovaný proteomicky po chronickej aplikácii liečiva. Z literatúry sú známe viaceré dráhy, ktoré sú zmenené vplyvom liečiva, ale na funkčnej úrovni je správanie srdcových buniek v prítomnosti antipsychotík popísané zriedkavo, na rozdiel od účinku na neuronálne bunky.

• Identifikácia chloridového kanálu z mitochondrií srdcového tkaniva
  Identification of chloride channel from cardiac tissue mitochondria
  Školiteľ/ka: Mgr. Zuzana Ševčíková Tomášková, PhD.
  Anotácia:
  Mitochondriálne chloridové kanály sa významne podieľajú na regulácii mitochondriálneho membránového potenciálu za fyziologických aj patologických podmienok. V procese ischémie/reperfúzie je zapojený do vzniku post-ischemických arytmií. Chloridové kanály z mitochondrií srdca sú dobre popísané na elektrofyziologickej úrovni. Bolo potvrdené, že tzv. CLIC (chloride intracellular channel) proteíny sú lokalizované v mitochondriách srdcových buniek. Za istých podmienok tieto proteíny vedia pracovať ako iónové kanály. Naviac, ligand translokátorového proteínu, ktorý je tiež lokalizovaný v mitochondriách, má rovnaké protiarytmické účinky ako inhibítor chloridového kanálu. Cieľom práce je prepojiť tieto poznatky a zistiť, či natívne chloridové kanály, ktoré sme popísali v našom laboratóriu, sú identické s niektorou z CLIC izoforiem a či sa tieto proteíny nachádzajú v tesnom kontakte s translokátorovým proteínom, čo by vysvetľovalo pozorovaný protiarytmický efekt. Získané výsledky by mali objasniť molekulárnu identitu natívnych chloridových kanálov zo srdcových mitochondrií a tiež vysvetliť reguláciu chloridového kanálu ligandami translokátorového proteínu.

• Vplyv prenatálneho stresu na molekulárne mechanizmy interakcie signálnych dráh kortikosteroidov a monoamínov v srdci a mozgu
  Effect of prenatal stress on molecular mechanisms implicated in corticosteroid-monoamine interaction in the heart and brain
  Školiteľ/ka: Mgr. Marta Gaburjáková, PhD.
  Anotácia:
  Stres je definovaný ako odpoveď organizmu na vonkajšie stresory. Živé organizmy sú vystavené rôznym stresorom počas celého života, pričom k prvej expozícii môže dôjsť ešte pred narodením (prenatálny stres). Stres nemusí byť iba škodlivý. Regulovaná expozícia môže mať na organizmy aj pozitívny vplyv (napr. kognitívna behaviorálna terapia). Naopak, chronický stres negatívne ovplyvňuje najmä kardiovaskulárny a nervový systém, čo vedie k rozvoju rôznych patológií, ktoré patria k najčastejším príčinám invalidity a smrti. Kardio- a neuropatológie podmienené stresom sa často vyvíjajú súčasne, čo má za následok zhoršenie ich priebehu. Tieto zistenia naznačujú, že v srdci a mozgu sa počas stresu spúšťajú podobné procesy. Doterajšie poznatky poukazujú na to, že interakcia medzi signálnou dráhou kortikosteroidov (stresové hormóny) a monoamínov (neurotransmitery) je významným faktorom, ktorý môže určovať či reakcia organizmu určitého pohlavia na daný stresor bude pre neho škodlivá, neutrálna alebo dokonca pozitívna. Cieľom dizertačnej práce bude detailnejšie preskúmať molekulárne mechanizmy interakcie kortikosteroidov s monoamínmi v srdci a mozgu dospelých potkanov oboch pohlaví, ktoré boli vystavené prenatálnemu stresu. Hlavná pozornosť bude venovaná preskúmaniu prepojenia tejto interakcie s vnútrobunkovou Ca2+ signalizáciou, ktorá sa podieľa na dekódovaní rôznych signálov do špecifických bunkových odpovedí. Hlavným experimentálnym prístupom budú elektrofyziologické metódy v kombinácii s viacerými biochemickými metódami.

Študijný program Biochémia

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

• Aptasenzory na báze kremenných mikrováh na rýchlu a špecifickú detekciu potenciálnych biomarkerov
  Quartz microbalance-based aptasensors for rapid and specific detection of potential biomarkers
  Školiteľ/ka: Ing. Alexandra Poturnayová, PhD.
  Anotácia:
  Potreba rýchlych, spoľahlivých a včasných detekčných nástrojov vedie k vývoju vysoko citlivých zariadení schopných detegovať potenciálne markery spojených s rôznymi ochoreniami. Takýmto zariadením, môžu byť aj biosenzory, ktoré sa v posledných rokoch stali sľubnou alternatívou k bežnejším detekčným metódam a môžu tak potenciálne zmeniť spôsob diagnostiky a/alebo liečby rakoviny. Dizertačná práca bude zameraná na vývoj biosenzorov na báze DNA aptamérov na detekciu potenciálnych biomarkerov onkologických ochorení. Na vývoj biosenzorov bude použitá hmotnostná metóda – kremenné mikrováhy.

• Interakcie medzi neurotrofickými faktormi matky a embrya: implikácia pre neuronálny vývoj
  Interactions between maternal and embryonal neurotrophic factors: implication for neurodevelopment
  Školiteľ/ka: MMedSc Eliyahu Dremencov, DrSc
  Anotácia:
  Mozgový neurotrofický faktor (Brain derived neurotrophic factor - BDNF) je jedným z kľúčových neurotrofických faktorov regulujúcich neurogenézu a neuroplasticitu. Okrem jeho primárnej úlohy v centrálnom nervovom systéme (CNS) sprostredkúva aj určité funkcie ženského reprodukčného systému, ako je dozrievanie oocytov a embryonálny vývoj. Znížené hladiny BDNF u matky počas tehotenstva sú spojené s abnormalitami vývoja embryí, vrátane tých, ktoré majú súvis s CNS. Dá sa predpokladať, že BDNF matky indukuje expresiu embryonálnych neurotrofických faktorov prostredníctvom mechanizmu zahŕňajúceho dráhu BDNF-TrkB-VGF-TLQP62, a tým moduluje vývoj CNS u potomstva. Tento projekt bude zameraný na testovanie uvedenej hypotézy pomocou neurochemických, neurofyziologických a behaviorálnych vedeckých metód.

• Zmeny metylácie DNA sprevádzajúce rozvoj viacliekovej rezistencie
  DNA methylation changes accompanying the development of multidrug resistance
  Školiteľ/ka: Mgr. Lucia Pavlíková, PhD.
  Anotácia:
  Rozvoj viacliekovej rezistencie (MDR z anglického multidrug resistance), sprostredkovaný nadexpresiou ABC transportérov, predstavuje ťažko prekonateľnú prekážku pri chemoterapii nádorových ochorení. MDR fenotyp je sprevádzaný aj aktiváciou ďalších obranných mechanizmov, ktoré chránia bunku pred poškodením cytostatikami, a to aj takým, ktoré nie sú substrátmi ABC transportérov. Pôvod týchto mechanizmov môže byť dvojaký. Môžu priamo súvisieť s prítomnosťou ABC transportéra v bunkách z dôvodu spoločných mechanizmov riadiacich ich indukciu alebo sa rozvinuli v dôsledku selekčného tlaku cystostatík počas liečby ale nezávisle od indukcie expresie ABC transportérov. Práve zmeny v metylácii promótorových oblastí génov, ktorých modulácia môže byť zahrnutá v rozvoji viacliekovej rezistencie môžu byť zodpovedné za širokú variabilitu odpovedí buniek na chemický stres vyvolaný cytostatikami a často konštatované zmeny v diferenciačnom statuse buniek.

Študijný program Biochémia

Prírodovedecká fakulta UK

• Metabolizmus sterolov v stresových podmienkach u kvasinky S. cerevisiae
  Sterol metabolism in yeast Saccharomyces cerevisiae under stress conditions
  Školiteľ/ka: Mgr. Martin Valachovič, PhD.
  Anotácia:
  Steroly sú membránové lipidy, ktoré si organizmy syntetizujú alebo sú absorbované bunkami z prostredia, prípadne sú prijímané v potrave. Keďže organizmy uprednostňujú vlastné formy sterolov, je nevyhnutné aby bunky medzi týmito štruktúrami sterolov odlíšili tie vhodné a menej vhodné až toxické z membrán vylúčili. V laboratóriu využívame jednoduchý eukaryotický organizmus, kvasinku S. cerevisiae, pomocou ktorej hľadáme mechanizmy, ktoré monitorujú kvalitu sterolu.

• Produkcia skvalénu v netradičných kvasinkách metódami metabolického inžinierstva
  Squalene production in non-conventional yeasts by metabolic engineering methods
  Školiteľ/ka: Mgr. Roman Holič, PhD.
  Anotácia:
  Skvalén, prirodzený medziprodukt biosyntézy sterolov, sa v širokej miere využíva vo viacerých oblastiach ľudského zdravia, ako sú medicína, potravinárstvo, farmácia a kozmetika. Cieľom práce je identifikácia vhodných druhov netradičných kvasiniek, ktoré by boli schopné akumulovať skvalén s využitím tradičných ako aj moderných genetických metód. Získané poznatky môžu prispieť k biotechnologickej produkcii skvalénu mikroorganizmami a k objasneniu bioaktívnych účinkov skvalénu na ľudské zdravie.

• Štúdium komunikácie medzi mitochondriami a plazmatickou membránou
  Study of the communication between mitochondria and the plasma membrane
  Školiteľ/ka: Mgr. Mária Balážová, PhD.
  Anotácia:
  V zložitom prostredí bunkových procesov je komunikácia základným kameňom, ktorý riadi základné funkcie, adaptáciu a prežitie. Dôležitosť objasnenia komunikácie medzi mitochondriami a plazmatickou membránou spočíva v jej kľúčovej úlohe pri adaptácii buniek na zmeny prostredia. Pochopenie toho, ako tieto dve životne dôležité bunkové zložky interagujú a synchronizujú svoje funkcie, je rozhodujúce pre pochopenie bunkových reakcií na podnety.

• Úloha proteínov prenášajúcich lipidy vo fyziológii eukaryotickej bunky
  Role of lipid transfer proteins in the physiology of a eukaryotic cell
  Školiteľ/ka: RNDr. Peter Griač, DrSc.
  Anotácia:
  Charakterizujeme vybrané proteíny, schopné prenosu lipidov (LTPs). Budeme študovať úlohu týchto proteínov u kvasiniek, niektorých parazitov a alternatívne aj u vyšších eukaryotov. Preskúmame LTPs ako možné ciele antifungálnej alebo antiparazitickej terapie.

Študijný program Fyziológia živočíchov

Prírodovedecká fakulta UK

• Behaviorálne a neurobiologické indikátory pozitívneho welfaru hydiny
  Behavioural and neurobiological indicators of positive poultry welfare
  Školiteľ/ka: RNDr. Ľubor Košťál, CSc.
  Anotácia:
  Tradičný prístup k štúdiu welfaru bol zameraný predovšetkým na prevenciu utrpenia, strachu a bolesti. V dôsledku toho je veda o dobrých životných podmienkach zvierat značne “skreslená” smerom k štúdiu negatívnych skúseností. Pokrok vo vede nás však vedie k úvahám o pozitívnych skúsenostiach zvierat, označovaných aj ako pozitívny welfare. V súčasnosti nie je jasné, aké techniky, testy a postupy sú vhodné na hodnotenie pozitívnych skúseností hospodárskych zvierat, vrátane hydiny. Cieľom práce bude identifikovať existujúce postupy na hodnotenie pozitívnych životných podmienok hydiny, navrhnúť a otestovať vhodné metódy hodnotenia pozitívneho welfaru hydiny, resp. otestovať možnosti, ako pozitívne afektívne stavy navodiť.

• Charakterizácia proteínov pohlavného systému cicavcov, vrátane gamét, v procesoch asociovaných s oplodnením
  Characterization of proteins of the mammalian reproductive system, including gametes, in processes associated with fertilization
  Školiteľ/ka: Ing. Jana Jankovičová, PhD.
  Anotácia:
  U cicavcov je nevyhnutnou podmienkou pre vznik embrya a nového jedinca úspešné splynutie pohlavných buniek. Týmto udalostiam predchádza séria procesov zahŕňajúcich vývoj, morfologické a funkčné dozrievanie gamét v prostredí samčieho, resp. samičieho pohlavného systému a následne ich vzájomnú interakciu v procese oplodnenia. Hoci tieto procesy vykazujú u cicavcov určité spoločné črty, niektoré mechanizmy, ako aj expresia proteínov na úrovni gamét a tkanív sú u jednotlivých živočíšnych druhov odlišné. Cieľom dizertačnej práce bude študovať proteíny, ktoré sa podieľajú na dozrievaní gamét, resp. oplodnení s využitím hovädzieho dobytka ako modelového organizmu, a to imunohistochemickými a biochemickými metódami, prípadne metódami molekulárnej biológie.

• Rastlinné metabolity v liečbe mikrobiálnych infekcií testované na CAM modeli prepelice japonskej
  -
  Školiteľ/ka: Mgr. Mariana Máčajová, PhD.
  Anotácia:
  Vtáčia chorioalantoická membrána (CAM) je experimentálny model, požívaný pri výskume angiogenézy, testovaní nových liečiv alebo toxicity látok. Na našom pracovisku používame prepeličiu a v poslednom čase aj morčaciu CAM pri testovaní rôznych typov terapií ako fotodynamickej terapie (PDT) či sonodynamickej (SDT) s využitím ultrazvuku. Cieľom dizertačnej práce bude vytvorenie a validácia vhodného modelu pre štúdium mikrobiálnych infekcií na CAM, s následnou terapiou s využitím rôznych rastlinných metabolitov a oboch terapeutických prístupov. Zameriame sa aj na molekulárne a štrukturálne zmeny tkaniva po infekcii a po terapii.

• Recipročné interakcie medzi monoamínmi a neurotrofickými faktormi v zdravom mozgu a pri poruchách CNS
  Reciprocal interactions between monoamines and neurotrophic factors in a healthy brain and in CNS disorders
  Školiteľ/ka: MMedSc Eliyahu Dremencov, DrSc
  Anotácia:
  Monoamíny, ako je serotonín (5-HT), noradrenalín a dopamín, sú neurotransmitery v mozgu, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v kognícii a emóciách. Monoamíny úzko interagujú s neurotrofickými faktormi, napr. proteínmi zodpovednými za neuroplasticitu, ako je neurotrofický faktor odvodený od mozgu (BDNF). Je dobre známe, že monoamíny indukujú expresiu neurotrofických faktorov. Menšia pozornosť sa však venovala recipročnému vzťahu, teda napr. modulácii excitability neurónov vylučujúcich monoamíny neurotrofickými faktormi. Tento projekt sa zameria na testovanie hypotézy, či neurotrofické faktory posilňujú svoju vlastnú expresiu prostredníctvom mechanizmu zahŕňajúceho excitabilitu monoamínových neurónov. Využívať sa bude multidisciplinárny metodologický prístup, ktorý kombinuje elektrofyziologické, behaviorálne a neurochemické techniky.

Študijný program Genetika

Prírodovedecká fakulta UK

• Funkčná charakterizácia nových proteínov potrebných na segregáciu chromozómov
  Functional characterization of new proteins required for meiotic chromosome segregation
  Školiteľ/ka: Mgr. Martin Valachovič, PhD.
  Anotácia:
  V procese meiózy dochádza k produkcii haploidných gamét z diploidných prekurzorových buniek. K tomuto zníženiu počtu chromozómov dochádza vďaka tomu, že po jednom kole replikácie DNA nasledujú dve kolá segregácie chromozómov. Naše laboratórium v predchádzajúcom výskume identifikovalo niekoľko nových proteínov potrebných na segregáciu meiotických chromozómov. Cieľom PhD projektu bude odhaliť funkciu týchto nových proteínov a analyzovať ich interakciu s inými faktormi podieľajúcimi sa na segregácii meiotických a mitotických chromozómov.

• Objasnenie nových molekulárnych dráh zodpovedných za potlačenie expresie génov v kvasinkách
  Characterization of the new molecular mechanisms underlying the repression of gene expression in yeast
  Školiteľ/ka: Mgr. Martin Valachovič, PhD.
  Anotácia:
  V priebehu evolúcie si eukaryoty vyvinuli dve dráhy zodpovedné za opravu dvojvláknových zlomov počas mitotického delenia buniek: spájanie nehomologických koncov a homologickú rekombináciu (HR). Náš najnovší výskum ukázal, že u kvasiniek S. pombe s deléciou génov HR dochádza k zvýšeniu expresie viac ako 500 lokusov, najmä v oblasti subtelomér, antisense transkriptov a LTR retrotranspozónov, ktoré predstavujú v genóme tzv. mobilné repetitívne elementy. Cieľom PhD projektu bude pochopiť mechanizmy zodpovedné za tento novoobjavený fenomén.

• Ochranná funkcia lipidových partikúl pri toxicite sterolov
  Protective function of lipid particles in connection to sterol lipotoxicity
  Školiteľ/ka: Mgr. Martin Valachovič, PhD.
  Anotácia:
  Lipidové partikule majú okrem zásobnej funkcie potenciál chrániť bunky pred toxickými sterolmi, ktoré môžu byť prijaté z prostredia alebo sa môžu akumulovať v bunkách v prípade narušenej biosyntézy sterolu. S využitím kvasinky Saccharomyces cerevisiae hľadáme mechanizmy, ktorými bunky monitorujú štruktúrne rozdiely v molekulách sterolov a ktoré sa podieľajú pri relokalizácii škodlivých sterolov z membrán do lipidových partikúl.

• Produkcia skvalénu v netradičných kvasinkách metódami metabolického inžinierstva
  Squalene production in non-conventional yeasts by metabolic engineering methods
  Školiteľ/ka: Mgr. Roman Holič, PhD.
  Anotácia:
  Skvalén, prirodzený medziprodukt biosyntézy sterolov, sa v širokej miere využíva vo viacerých oblastiach ľudského zdravia, ako sú medicína, potravinárstvo, farmácia a kozmetika. Cieľom práce je identifikácia vhodných druhov netradičných kvasiniek, ktoré by boli schopné akumulovať skvalén s využitím tradičných ako aj moderných genetických metód. Získané poznatky môžu prispieť k biotechnologickej produkcii skvalénu mikroorganizmami a k objasneniu bioaktívnych účinkov skvalénu na ľudské zdravie.

• Štúdium komunikácie medzi mitochondriami a plazmatickou membránou
  Study of the communication between mitochondria and the plasma membrane
  Školiteľ/ka: Mgr. Mária Balážová, PhD.
  Anotácia:
  V zložitom prostredí bunkových procesov je komunikácia základným kameňom, ktorý riadi základné funkcie, adaptáciu a prežitie. Dôležitosť objasnenia komunikácie medzi mitochondriami a plazmatickou membránou spočíva v jej kľúčovej úlohe pri adaptácii buniek na zmeny prostredia. Pochopenie toho, ako tieto dve životne dôležité bunkové zložky interagujú a synchronizujú svoje funkcie, je rozhodujúce pre pochopenie bunkových reakcií na podnety.

• Úloha proteínov prenášajúcich lipidy vo fyziológii eukaryotickej bunky
  Role of lipid transfer proteins in the physiology of a eukaryotic cell
  Školiteľ/ka: RNDr. Peter Griač, DrSc.
  Anotácia:
  Charakterizujeme vybrané proteíny, schopné prenosu lipidov (LTPs). Budeme študovať úlohu týchto proteínov u kvasiniek, niektorých parazitov a alternatívne aj u vyšších eukaryotov. Preskúmame LTPs ako ciele antifungálnej alebo antiparazitickej terapie.

Študijný program Mikrobiológia

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

• Charakterizácia bakteriálnej mikrobioty kože u koní
  Characterization of bacterial microbiota of the skin in horses
  Školiteľ/ka: MVDr. Viola Strompfová, DrSc.
  Anotácia:
  Koža, plochou najväčší a najviac exponovaný orgán, predstavuje súčasne ekologickú niku pre enormné spektrum mikroorganizmov, ktoré prispievajú ku bariérovej funkcii kože a kožnej homeostáze. Akékoľvek zmeny v populácii komenzálnych mikroorganizmov sú asociované s fyziologickými zmenami aké nastávajú počas rôznych dermatologických ochorení či počas starnutia. Napriek tomu, množstvo poznatkov o zložení, diverzite a funkciách kožnej mikrobioty u koní je zanedbateľné. Poznanie taxonomického zloženia mikrobioty za fyziologických a patologických podmienok a jeho vlastností pomôže s hľadaním vhodných stratégií terapie u pomerne často sa vyskytujúcich dermatologických ochorení u koní, pomôže zlepšiť welfare urýchlením hojenia a samozrejme pomôže znížiť nebezpečenstvo antibioticky rezistentných bakteriálnych kmeňov. Súčasťou práce bude hľadanie vhodných stratégií optimalizácie/stabilizácie bakteriálneho osídlenia kože pre zachovanie fyziologických funkcií kože.

• Progresívne ekologické a udržateľné prístupy k eradikácii bakteriálnych biofilmov
  Progressive eco-friendly and sustainable approaches to eradication of bacterial biofilms
  Školiteľ/ka: RNDr. Dobroslava Bujňáková, PhD.
  Anotácia:
  Bakteriálne biofilmy sú organizované zhluky mikroorganizmov, viažuce sa na rôzne živé alebo neživé povrchy pomocou extracelulárnej polymérnej látky, ktorá ich chráni pred imunitným systémom hostiteľa a konvenčnými antibiotikami. Biofilmy spôsobujú dlhodobé, opakujúce sa infekcie, ktoré majú za následok milióny úmrtí na celom svete ročne. Keďže bakteriálne biofilmy v dôsledku ich mnohobunkovej štruktúry majú zvýšenú rezistenciu na antibiotiká diametrálne odlišnú od rezistencie planktónových baktérií, v súčasnosti dostupné antibiotiká nie sú postačujúce na liečbu infekcií spojených s biofilmom, čo vedie k obrovskej snahe nájsť novšie možnosti liečby. Dizertačná práca sa zameria na nové progresívne ekologické, udržateľné prístupy k eradikácii bakteriálnych biofilmov, ktoré majú potenciál pre budúci pokrok na tomto poli.

Študijný program Veterinárna morfológia a fyziológia

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

• Využitie netradičných kŕmnych aditív pri ekologickom chove oviec
  Use of non-traditional feed additives in organic sheep farming
  Školiteľ/ka: MVDr. Zora Váradyová, PhD
  Anotácia:
  Téma rieši netradičné agro-priemyselné vedľajšie produkty s bohatým obsahom polyfenolov ako kŕmne aditíva, ktoré môžu znížiť environmentálnu záťaž emisií skleníkových plynov u endoparazitózou zaťažených oviec. Cieľom bude zistiť vplyv pasienka s bohatou druhovou diverzitou rastlín a netradičných kŕmnych aditív vo forme agro-priemyselných vedľajších produktov s bioaktívnym účinkom na bachorovú mikrobiálnu fermentáciu, metanogenézu, metabolizmus lipidov a imunologické parametre jahniat. Riešenie doktorandskej témy povedie k získaniu nových informácií o potenciálnom využívaní netradičných kŕmnych aditív v obehovom hospodárstve s nižšou závislosťou od chemických vstupov a lepším využívaním miestne dostupných zdrojov polyfenolov v kontexte agroekologického prístupu živočíšnej výroby.

Študijný program Zoológia a fyziológia živočíchov

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

• Benefičný vplyv polynenasýtených mastných kyselín na preimplantačný vývin embryí
  Beneficial effect of polyunsaturated fatty acids on preimplantation embryo development
  Školiteľ/ka: MVDr. Dušan Fabian, DrSc.
  Anotácia:
  populácie čo predstavuje približne 1 zo 6 ľudí. V posledných dekádach však bol zaznamenaný znepokojujúci pokles aj v reprodukčnej výkonnosti hospodárskych zvierat. Straty embryí v skorých štádiách vývinu predstavujú pre farmárov zložitý problém, keďže fundamentálnym prvkom mäsovej a mliečnej produkcie je úspešná reprodukcia zvierat. Správnym manažmentom výživy zvierat a ľudí v období pred graviditou však možno bojovať proti týmto problémom. Vhodnou stratégiou na zníženie frekvencie reprodukčného zlyhania by mohlo byť skrmovanie diét obohatených benefične pôsobiacimi lipidmi. Výskumy preukázali, že polynenasýtené mastné kyseliny (PNMK) sú mimoriadne dôležité a takmer nevyhnutné počas tehotenstva, najmä v poslednom trimestri. Tieto kyseliny sú kľúčové pre správny vývoj mozgu a očí plodu. Niektoré z nich nielen prechádzajú placentou do tela rastúceho plodu, ale po narodení pokračujú do tela novorodenca prostredníctvom materského mlieka. Ich prítomnosť je zásadná aj pre ďalší vývoj jedinca. Hlavným cieľom dizertačnej práce bude zhodnotiť vplyv obohatenia diéty o PNMK na úspešnosť oplodnenia a znížiť skoré embryonálne straty na zvieracom modely - samiciach myší. V experimentoch bude použitá komplementárna sada relevantných a moderných metód fyziológie, morfológie, molekulovej biológie a biochémie. Získané výsledky bude možné využiť v chove hospodárskych zvierat, veterinárnej praxi ako aj v humánnej reprodukčnej medicíne.