Centrum biovied SAV minulý týždeň spoluorganizovalo 11. ročník Drobnicovho memoriálu, počas ktorého prebiehala aj Súťaž mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov do 35 rokov v oblasti rôznych biologických vied. Veľmi sa tešíme, že túto súťaž vyhrala práve naša doktorandka Alexandra Piteľová z ÚBGŽ. Medzi ocenenými bol aj náš doktorand Ľuboš Janotka z ÚMFG.
Zoznam výhercov:
- 1. Alexandra Piteľová, ÚBGŽ, CBv SAV
- 2. Matej Medla, Ústav zoológie, SAV
- 3. Pavol Štefík, Ústav biochémie a mikrobiológie, FCHPT STU
Ostatní ocenení:
- Ľuboš Janotka, ÚMFG, CBv SAV
- Ján Víglaš, Ústav biochémie a mikrobiológie, FCHPT STU
- Mária Brodňanová, Ústav lekárskej biochémie, JLF UK
- Eduard Gondáš, Ústav lekárskej biochémie, JLF UK
- Vanda Klöcklerová, Ústav zoológie, SAV
- Miroslav Dolník, Katedra molekulárnej biológie, PriF UK
Biotechnologická cena:
- Veronika Kazimírová, Ústav biotechnológie, FCHPT STU
Všetkým oceneným srdečne gratulujeme!
Víťaznú prácu s názvom „Delécia génov homologickej rekombinácie je u S. pombe sprevádzaná rozsiahlou zmenou génovej expresie a celkovej štruktúry chromatínu“ nám jej autorka v skratke vysvetlila takto: „Keď sa poškodí DNA v bunke, bunka takmer okamžite spustí opravné mechanizmy. Jedným z najvážnejších poškodení DNA je dvojvláknový zlom, ktorý ak nie je správne opravený, dochádza ku vzniku mutácií, rakoviny alebo smrti bunky. Jednou z dvoch hlavných dráh zodpovedných za opravu dvojvláknových zlomov DNA je homologická rekombinácia. V našej práci sme odhalili, že delécia génov kódujúcich proteíny homologickej rekombinácie je v bunkách kvasinky Schizosaccharomyces pombe sprevádzaná zmenou expresie mnohých génov. Zaujímavosťou je, že gény, ktoré sú takýmto mechanizmom regulované, sa nachádzajú v blízkosti LTR retrotranspozónov. Tieto LTR elementy sú mobilnými elementmi v genóme, ktoré majú zrejme spoločný pôvod s retrovírusmi. Porovnávacou analýzou sme zistili, že rovnaký typ génov je regulovaný aj prostredníctvom histón šaperónového komplexu HIRA. Komplex HIRA sa výraznou mierou podieľa na regulácii zapínania a vypínania viacerých génov. Svojou aktivitou tiež zabraňuje vírusovej DNA ovplyvniť ľudský genóm, čím prispieva k antivírusovej vnútornej imunite. V súčasnosti je preto našou prioritou popísať mechanizmus, akým je dráha homologickej rekombinácie zapojená do regulácie génovej expresie, pretože doposiaľ bola spájaná iba s opravou DNA poškodení alebo replikačným stresom.“