Aktuálne
| Cielená úprava enzýmovej aktivity ako liečebná stratégia pri ochoreniach mozgu rezistentných na farmakoterapiu | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0045/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | MUDr. Grinchii Daniil, PhD. |
| Fosforylácia ryanodínového receptora/Ca2+ kanála ako efektívny regulátor medzi-kanálovej komunikácie | |
| Phosphorylation of the ryanodine receptor/Ca2+ channel as an effective regulator of inter-channel communication | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0010/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Gaburjáková Marta, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan |
| Anotácia: | Ryanodínový receptor (RyR)/Ca2+ kanál je jedným z kritických komponentov Ca2+ signalizácie vo svalových aneuronálnych bunkách. RyR kanály sa in vivo a in vitro samoorganizujú do väčších zhlukov, čím sa vytvárajúvhodné priestorové podmienky na spustenie priamej medzi-kanálovej komunikácie. Molekulárne mechanizmytohto fenoménu, ktorý sa prejavuje synchrónnym (spriahnutým) vrátkovaním viacerých RyR kanálov, nie sú anizďaleka pochopené. Cieľom projektu je ukázať, že in vitro vynútená fosforylácia RyR kanálov významnou mierouovplyvňuje existenciu a stabilitu spriahnutého vrátkovania v srdci. Ďalej nás bude zaujímať efekt chronickej invivo fosforylácie RyR kanálov, ktorá je prítomná v rôznych patologických stavoch postihujúcich srdce ako ajmozog. Predpokladáme, že stabilizovanie spriahnutého vrátkovania by mohlo znamenať významný posun vúspešnosti liečby kanalopatií spojených s dysfunkciou RyR kanála, preto bude dôležitou súčasťou projektu ajotestovanie efektu nového sľubného liečiva Rycal-S107. |
| Zmeny metylácie DNA sprevádzajúce rozvoj viacliekovej rezistencie | |
| DNA methylation changes accompanying the development of multidrug resistance | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0046/24 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Pavlíková Lucia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Boháčová Viera, CSc., Ing. Husieva Valeriia, RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Ing. Pelegrinová Lívia, Ing. Sulová Zdena, DrSc., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD. |
| Anotácia: | Rozvoj viacliekovej rezistencie (MDR z anglického multidrug resistance), sprostredkovaný nadexpresiou ABC transportérov, predstavuje ťažko prekonateľnú prekážku pri chemoterapii nádorových ochorení. MDR fenotyp je sprevádzaný aj aktiváciou ďalších obranných mechanizmov, ktoré chránia bunku pred poškodením cytostatikami, a to aj takým, ktoré nie sú substrátmi ABC transportérov. Pôvod týchto mechanizmov môže byť dvojaký. Môžu priamo súvisieť s prítomnosťou ABC transportéra v bunkách z dôvodu spoločných mechanizmov riadiacich ich indukciu alebo sa rozvinuli v dôsledku selekčného tlaku cystostatík počas liečby ale nezávisle od indukcie expresie ABC transportérov. Práve zmeny v metylácii promótorových oblastí génov ktorých modulácia môže byť zahrnutá v rozvoji viacliekovej rezistencie môžu byť zodpovedné za širokú variabilitu odpovedí buniek na chemický stres vyvolaný cytostatikami a často konštatované zmeny v diferenciačnom statuse buniek. |
| BPKMKZHPMF - Bezantibiotické prístupy kontroly mastitíd dojníc so zvýšením hygieny prostredia na produkčných farmách | |
| Non-antibiotic approaches to control mastitis of cows with an increase in the hygiene of dairy farms conditions | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0457 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Augustinská Danuše, MVDr. Karahutová Lívia, PhD., MVDr. Kocúreková Tímea, Timková Iveta |
| Anotácia: | Zápaly mliečnej žľazy - mastitídy sú v súčasnosti jedným z troch hlavných ochorení, s ktorým sa stretávajúchovatelia dojníc. Najčastejšou liečbou mastitídnych kráv je antibiotická terapia počas laktácie ale aj v programochceloplošného zasušovania. Častá aplikácia intramamárnych antibiotík spôsobuje niekoľko vážnych problémovakými sú nízka úspešnosť liečby, bakteriálna rezistencia a prítomnosť antimikrobiálnych rezíduí v mlieku. Z tohtodôvodu Európska únia vo svojej stratégii "Farm to Fork" plánuje znížiť spotrebu antibiotík pre hospodárske zvieratáo 50%, k čomu prispieva aj nový zákon platný od januára 2022, ktorý zakazuje všetky formy rutinného užívaniaantibiotík a oxidu zinku vrátane preventívnej skupinovej liečby a celoplošného zasušovania kráv. Na Slovensku akoaj v okolitých štátoch EU nie sú zavedené metodické postupy pre chovateľov dojníc ako majú postupovať prizasušovaní kráv s cieľom zníženia používania antibiotík. Predkladaný projekt komplexne rieši aktuálne problémychovateľov dojníc so zameraním na praktickú racionalizáciu a implementáciu nových postupov pri diagnostike,tlmení a prevencii mastitíd. Zavedenie nových diagnostických metód priameho a nepriameho stanoveniasymptómov zápalu mliečnej žľazy doplnené o analýzu dojníc na základe klinického vyšetrenia a výs ledkov kontrolyúžitkovosti s aplikáciou algoritmických modelov pre detekciu rizikových kráv v jednotlivých fázach laktácie patriamedzi základne zámery projektu pre zníženie výskytu mastitíd. Jednou z nových implementačných zložiek projektudo praxe pre zníženie spotreby antibiotík bude zavedenie selektívnych programov zasušovania dojníc s vývojomúčinného ochranného prostriedku pre ošetrenie vemena na báze laktobacilov. Pre komplexnú elimináciupatogénov z prostredia dojárne bude použitý nový dezinfekčný prostriedok, navrhnutý riešiteľským kolektívom,ktorého zloženie bude spĺňať požadované parametre z hľadiska jeho účinnosti pre široké spektrum rezistentnýchbaktérií. |
| FATSPOMBE - Funkčná analýza TOR signálnej dráhy v regulácii abiotického stresu v kvasinke Schizosaccharomyces pombe | |
| Functional analyses of TOR signaling pathway in the regulation of abiotic stress response in the fission yeast | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0294 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bakošová Anetta, PhD. |
| Anotácia: | V dôsledku moderného životného štýlu, je organizmus na dennej báze napádaný rôznymi poškodzujúcimi látkami, oxidantmi, spôsobujúcimi zvyšovanie produkcie reaktívnych foriem kyslíka, čo vedie k oxidatívnemu stresu. Pochopenie mechanizmu pôsobenia toxikantov potravinového pôvodu na biochemické a fyziologické procesy značne prispieva k špecifikácii ich toxicity. TOR signálne dráhy patria k hlavným regulátorom rastu a metabolizmu buniek v podmienkach rôznych stresových situácií. Cieľom predkladaného projektu je prostredníctvom kvasinky Schizosaccharomyces pombe na rôznych hierarchických úrovniach organizácie bunky (od molekulárnej úrovne po ionóm) analyzovať úlohu TOR kinázy v regulácii obranných buknových mechanizmov a bunkového cyklu v prostredí zaťaženom akrylamidom a jeho metabolitmi. Komplex TORC1 kvasinky S. pombe, ktorý obsahuje katalytickú podjednotku Tor2 a komplex TORC2, ktorý obsahuje Tor1 kinázu, podľa všetkého zohrávajú opačné, avšak vysoko koordinované funkcie v regulácii rastu, bunkového cyklu a sexuálneho vývoja. Napriek tomu, že úloha TOR signalizačných dráh v bunkovej odpovedi na rôzne druhy stresu je intenzívne študovaná, presný mechanizmus regulácie bunkovej odpovede prostredníctvom TORC2 a jej katalytickej podjednotky Tor1 v kvasinke S. pombe, v prostredí zaťaženom potravinovými toxikantmi, zostáva neobjasnený. Cieľom navrhovaného projektu je s použitím najmodernejších dostupných -OMIC metód v oblasti molekulárnej biológie, genomiky, transkriptomiky a ionomiky, spektroskopie, biochémie, mikroskopie a vizualizácie študovať molekulárne mechanizmy TOR signalizácie v obranných reakciách bunky a udržaní homeostázy, ako aj regulácii priebehu bunkového cyklu. |
| Molekulárne mechanizmy interakcie signálnych dráh kortikosteroidov a monoamínov v kardio- a neuropatológiách vyvolaných stresom | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0061 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Gaburjáková Marta, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bukatová Stanislava, PhD. , RNDr. Cagalinec Michal, PhD., MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., RNDr. Krejčíová Eva, RNDr. Mach Mojmír, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan, RNDr. Zahradníková, ml. Alexandra, PhD., Mgr. Zvozilová Alexandra |
| mClicID - Na stope identity mitochondriálneho chloridového kanálu | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0085 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Andelová Natália, PhD., Ing. Ferko Miroslav, PhD., Mgr. Grman Marián, PhD., RNDr. Ondáčová Katarína, PhD., Mgr. Polčicová Katarína, PhD., Ing. Poturnayová Alexandra, PhD. |
| PUFA-REPRO-BOOST - Prevencia reprodukčného zlyhania v období pripúšťania zvierat prostredníctvom skrmovania kŕmnych aditív s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín | |
| Prevention of periconceptional reproductive failure in animals via supplementation of diet with various sources of polyunsaturated fatty acids | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0071 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Fabian Dušan, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Babeľová Janka, PhD., RNDr. Čikoš Štefan, DrSc., RNDr. Kovaříková Veronika, PhD., PhDr. Pisko Jozef, PhD., Mgr. Rušinová Laura, MVDr. Šefčíková Zuzana, CSc., RNDr. Špirková Alexandra, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach |
| Anotácia: | V posledných dekádach bol zaznamenaný znepokojujúci pokles v reprodukčnej výkonnosti hospodárskych zvierat. Jedna z možností, ktorá by mohla pomôcť znížiť výskyt zlyhania reprodukčného procesu, je skrmovanie diét obohatených benefične pôsobiacimi lipidmi. Vedľajšie produkty extrakcie olejov z technických plodín predstavujú zaujímavý zdroj pre takéto použitie. Hlavným cieľom projektu bude zhodnotiť vplyv obohatenia diéty mletými produktmi zo semien ľanu siateho a ľaničníka siateho, tzn. zdrojmi bohatými na polynenasýtené mastné kyseliny (PNMK), na schopnosť zabreznúť a znížiť skoré embryonálne straty na dvoch zvieracích modeloch - pubertálnych prasniciach a samiciach myší. Experimentálne zvieratá budú kŕmené diétou obohatenou o PNMK niekoľko týždňov pred štandardnou dobou pripúšťania. Po zhodnotení základných reprodukčných parametrov budú vyšetrené biochemické zmeny v mikroprostredí vyvíjajúcich sa zárodočných buniek a dopad týchto zmien na antioxidačnú aktivitu a stabilitu membrán oocytov a proliferačnú a reparačnú aktivitu preimplantačných embryí. V rámci skúmania mechanizmov študovaného vplyvu bude hodnotená expresia relevantných molekúl (receptory pre hormóny, prostaglandíny, biosyntetické enzýmy, regulačné proteíny, atď.) v oocytoch, embryách a tkanivách reprodukčného traktu. V ďalšej fáze projektu bude zhodnotený potenciál potravou prijatých PNMK pôsobiť protektívne voči reprodukčným poruchám, ktoré súvisia so starnutím zvierat a oxidačným stresom in vitro. Štúdia prinesie nové poznatky o mechanizmoch vplyvu PNMK na ovuláciu a skorý embryonálny vývin. Získané výsledky bude možné využiť v chove hospodárskych zvierat a veterinárnej praxi. |
| RETATGZPP - Využitie rekombinantných enzýmov s tioglukozidázovou aktivitou na transformáciu rastlinných glukozinolátov a ich analógov na biologicky aktívne látky s preventívnym a supresívnym účinkom na rozvoj neoplázie. | |
| Use of recombinant enzymes with thioglucosidase activity for the transformation of plant glucosinolates and their analogues into biologically active substances with preventive and suppressive effect on neoplasia development | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2023 – 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0383 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Imrichová Denisa, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD., Ing. Sulová Zdena, DrSc., Ing. Šimoničová Kristína, PhD., Yoldi Vergara Alberto , MSc. |
| Anotácia: | Rôzne civilizačné ochorenia sú v súčasnosti vážnym problémom so značným spoločenským dosahom. Medzi nimi sú choroby kardiovaskulárneho systému a rakovina dominantnými príčinami ľudskej úmrtnosti, ktoré predstavujú približne 70 - 80 % všetkých úmrtí. Onkologické ochorenia vznikajú na základe indukovaných porúch homeostázy buniek, ktoré podmieňujú ich neoplastickú transformáciu a rozvoj ochorenia. Vzhľadom na charakter ich vzniku, ktorý je podmienený genotypovými a fenotypovými zmenami buniek, ich druhovou rozmanitosťou a vznikom multirezistencie nádorových buniek, je liečba onkologických ochorení veľmi často komplikovaná a len v niektorých prípadoch vedie k úplnému vyliečeniu. Okrem hľadania liečby rakoviny sa veľká pozornosť venuje chemopreventívnym látkam. Chemopreventívne účinky proti rakovine a iným civilizačným ochoreniam boli potvrdené v prípade rastlinných izotiokyanátov (ITC). ITC sú prítomné v biologicky neaktívnej forme ako glukozinoláty (GLS) v kapustovej zelenine. Kľúčovým krokom pri tvorbe aktívnych ITC je premena rastlinných GLS pôsobením enzýmu myrozinázy. Keďže biologická dostupnosť ITC v kapuste je nedostatočná, riešením je vyvinúť výživovú formuláciu obsahujúcu vhodný glukozinolát a myrozinázu, ktorá umožní tvorbu aktívnej formy ITC v podmienkach in situ. Cieľom projektu je rekombinantná príprava rastlinných myrozináz s novými katalytickými vlastnosťami, ktoré umožnia účinnejšiu transformáciu GLS na ITC. Novosyntetizované substráty GLS s modifikovaným aglykónom sa použijú aj na zvýšenie cytotoxicity ITC. Projekt bude zahŕňať charakterizáciu účinku ITC na neoplastické bunky a identifikáciu molekulárnych mechanizmov ich účinku. |
| Identifikácia behaviorálnych a neurobiologických indikátorov pozitívneho welfaru hydiny | |
| Identification of behavioural and neurobiological indicators of positive poultry welfare | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0129/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Košťál Ľubor, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Pichová Katarína, PhD. |
| Anotácia: | V oblasti vedy o welfare zvierat je znateľný posun od negatívneho welfaru, štúdia fenoménov ako je strach,bolesť alebo utrpenie, k pozitívnemu welfaru. Okrem hľadania indikátorov pozitívneho welfaru to znamená ajhľadanie spôsobov ako navodiť pozitívne afektívne stavy, pozitívny welfare. Cieľom projektu je overiť možnostinavodenia pozitívneho welfaru hydiny cestou anticipácie odmeny, pozitívneho kontrastu vo veľkosti odmenyalebo pozitívnej kontroly zvierat nad ich prostredím resp. zdrojmi. Overíme možnosti automatizácie záznamusprávania ako dôležitého indikátora welfaru a hypotézu o intenzite neurogenézy v hipokampe ako markerikumulatívnej afektívnej skúsenosti. |
| Infračervená termografia ako nástroj štúdia emócií a welfaru zvierat | |
| Infrared thermography as a tool for the study of emotions and animal welfare | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0105/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Pichová Katarína, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bilčík Boris, PhD., RNDr. Košťál Ľubor, CSc. |
| Anotácia: | S masívnym rozvojom nových technológií v posledných rokoch sa aj tieto stávajú súčasťou poľnohospodárskejvýroby. Precízna živočíšna výroba (angl. Precision Livestock Farming – PLF) využíva technológie namonitorovanie zdravia a welfaru zvierat za účelom zlepšovania produkcie a kvality života chovaných jedincov.Infračervená termografia pre jej neinvazívnosť predstavuje potenciálny nástroj na meranie welfaru hydiny zviacerých hľadísk, či už posúdenie vonkajších indikátorov, ako je miera poškodenia operenia, ale tiežfyziologických parametrov detegujúcich afektívne stavy prostredníctvom zmien teploty periférnych oblastí tela.Cieľom projektu je optimalizovať využitie infračervenej termografie pre účely hodnotenia welfaru nosníc,otestovať možnosti jej aplikácie v podmienkach komerčného chovu, a tak prispieť k rozvoju parametrovobjektívne hodnotiacich kvalitu života zvierat. |
| Interakcia mitochondriálneho chloridového kanálu s translokátorovým proteínom | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0051/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Ondáčová Katarína, PhD. |
| Molekulárne mechanizmy reakcií preimplantačného embrya na faktory prostredia | |
| Molecular mechanisms of preimplantation embryo responses to environmental factors | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0041/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čikoš Štefan, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Babeľová Janka, PhD., MVDr. Fabian Dušan, DrSc., RNDr. Kovaříková Veronika, PhD., PhDr. Pisko Jozef, PhD., Mgr. Rušinová Laura, MVDr. Šefčíková Zuzana, CSc., RNDr. Špirková Alexandra, PhD. |
| Anotácia: | Predložený projekt sa zaoberá preimplantačným ebmryonálnym vývinom, pričom sa zameriava na molekulárne mechanizmy, ktorými preimplantačné embryo reaguje na faktory prostredia. Skúmaná bude úloha vybraných bunkových receptorov s dôrazom na možné interakcie medzi receptormi aktivovanými rovnakými, alebospolupôsobiacimi ligandami (glutamát, glycín, GABA, vybrané insekticídy). Skúmaný bude aj vplyv transportérov prenášajúcich receptorové ligandy na výslednú reakciu embrya. Analyzované budú vybrané vnútrobunkové signálne molekuly a procesy zahrnuté do aktivácie identifikovaných receptorov a tiež prípadné alternatívne mechanizmy (ako je oxidatívny stres) aktivované pôsobením skúmaných ligandov. Poznanie mechanizmov, ktorými faktory prostredia ovplyvňujú vývin preimplantačného embrya môže prispieť k rozvoju postupov v oblasti manažmentu chovu, výživy a zdravia zvierat, ktoré povedú k zníženiu ekonomických strát v živočíšnej produkcii zapríčinených skorými embryonálnymi stratami, alebo neskoršími poruchami zdravia. |
| Proteíny prenášajúce lipidy - štúdium molekulárnych mechanizmov a ich možné využitie ako cieľov intervencie pri liečbe niektorých ochorení. | |
| Lipid transfer proteins – study of molecular mechanisms and their potential as targets in treatment of selected human diseases. | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0047/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Griač Peter, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Pokorná Lucia, Šťastný Dominik, M.Sc., RNDr. Tahotná Dana, CSc. |
| Anotácia: | Úlohou projektu je preskúmať molekulárne mechanizmy fungovania niektorých lipidy prenášajúcich proteínov amožnosti ich využitia ako cieľov liečby vybraných ľudských ochorení spôsobených mikroorganizmami aparazitmi. Zameriame sa na dva typy ochorení: kvasinkové a hubové ochorenia a na maláriu, spôsobenúprvokom Plasmodium falciparum. Absencia fosfatidylinozitol transferového proteínu (PITP) Pdr16 spôsobuje ukvasinkových mikroorganizmov zvýšenie ich citlivosti ku klinicky používaným antimykotikám. Aby smeporozumeli, prečo sa tak deje, budeme skúmať u modelového organizmu, kvasinky Saccharomyces cerevisiae,aká je fyziologická úloha a molekulárny mechanizmus pôsobenie proteínu Pdr16 a jemu veľmi príbuznéhoproteínu Pdr17. U P. falciparum budeme študovať dva PITP s CRAL-TRIO štruktúrnou doménou, ktorú majútieto proteíny spoločné so Sec14p S. cerevisiae. Využijeme poznatky, že Sec14p môže byť inhibovanýmolekulami, z ktorých sú niektoré v štádiu klinického skúmania ako potenciálne antimykotiká. |
| Špecifické zmeny v expresii niektorých génov zahrnuté v rozvoji rezistencie leukemických buniek voči xenobiotikám | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0030/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. Ing. Breier Albert, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Boháčová Viera, CSc., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD., RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Ing. Pelegrinová Lívia, Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Objasnenie funkcie vybraných génov v meiotickom delení u kvasinky Schizosaccharomyces pombe | |
| Elucidation of the function of selected genes in meiotic division in the yeast Schizosaccharomyces pombe | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2023 – 30. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 1/0340/23 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bakošová Anetta, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Prof. |
| Anotácia: | Správne rozdelenie chromozómov počas meiotického delenia je nevyhnutné pre pohlavné rozmnožovanie. V predchádzajúcich projektoch sme v skríningu zbierky mutácií (Bioneer) identifikovali niekoľko génov potrebných pre správnu segregáciu chromozómov počas meiózy v kvasinke Schizosaccharomyces pombe. Mutanty, ktoré úloha v meiotickom delení ešte nebola popísaná a charakterizovaná, sme vybrali na ďalšiu analýzu. V predkladanom projekte chceme vytvoriť nové delečné alely a otestovať ich ich efekt na meiotické delenie. Plánujeme vytvoriť kvasinkové kmene exprimujúce identifikované proteíny vo fúzii s fluorescenčnými proteínmi. Tiež by sme chceli pripraviť kmeňe s markerovými fluorescenčnými proteínmi. V ďalšej etape projektu vložíme pripravené delečné alely do kvasinkových kmeňov a budeme pozorovať ich vplyv na meiotické delenie. Na analýzu interakčných partnerov identifikovaných proteínov plánujeme pripraviť značené verzie proteínov na purifikáciu proteínových komplexov. |
| Charakterizácia excitačných a inhibičných neurónov v oblastiach mozgu doležitých pre vývin sociálneho správania v modeli autizmu | |
| Characterization of excitatory and inhibitory neurons in the brain areas relevant for development of social behaviour in the autismrelated model | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0189 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Dubiel Lucia, PhD., prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc., Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD. |
| Mutácie asociované s Wolframovým syndrómom: rozdielne signálne dráhy v zmysle metabolizmu vápnika a funkcie mitochondria | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0473 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Gaburjáková Marta, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Gaburjáková Jana, PhD. |
| ALTZINC - Potenciál a perspektíva alternatívnych zdrojov zinku vo výžive hospodárskych zvierat | |
| Potential and prospect of alternative zinc sources in animal nutrition | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0301 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Čobanová Klaudia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Batťányi Dominika, PhD., Mgr. Bombárová Alexandra, RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD, prof. MVDr. Faix Štefan, DrSc., MVDr. Grešáková Ľubomíra, PhD., MVDr. Kocúreková Tímea, MVDr. Mikulová Klára, Ing. Petrič Daniel, PhD., RNDr. Takácsová Margaréta, PhD., MVDr. Váradyová Zora, PhD |
| Anotácia: | Predkladaný projekt je zameraný na využitie rôznych nanočastíc zinku a organických zdrojov zinku ako minerálnych aditív vo výžive zvierat a ich vplyv na absorpciu, retenciu a utilizáciu mikroelementov u prežúvavcov a hydiny. Sledovanie účinkov rôznych zdrojov zinku v diéte na fyziologické procesy a mikrobiálne parametre gastrointestinálneho traktu prežúvavcov a hydiny by malo priniesť nové zásadné výsledky v tejto oblasti. Vo všeobecnosti budú experimenty zamerané na zlepšenie minerálneho stavu a optimalizáciu tráviacich procesov u hospodárskych zvierat v snahe znížiť vylučovanie zinku a tým zaťaženíe životného prostredia minerálmi zo živočíšnej výroby. Výskum distribúcie špecifických metaloproteínov obsahujúcich zinok v tkanivách zvierat a ich závislosť od prísunu zinku vo vhodnej forme s vysokou biologickou využiteľnosťou by mal poskytnúť nové základné informácie, ktoré by mohli byť neskôr využité aj v praxi v lepšej prevencii proti oxidačnému stresu a jeho negatívnymi následkami. Skúmaný bude aj dopad rôznych nanočastíc zinku v krmive zvierat na kvalitu produktov živočíšneho pôvodu. Základné poznatky získané plnením cieľov navrhovaného projektu by mali položiť základy aj pre budúci aplikovaný výskum týkajúci sa suplementácie krmív biodostupnými zdrojmi zinku za účelom zlepšenia zdravia a úžitkovosti zvierat. |
| DRPGE - Úloha proteínov DNA opravy v génovej represii | |
| The role of DNA repair proteins in gene repression | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2022 – 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0210 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bakošová Anetta, PhD., Mgr. Balážová Mária, PhD., Ing. Čipák Ľuboš, PhD., Ing. Čipáková Ingrid, PhD., Mgr. Holič Roman, PhD., Mgr. Valachovič Martin, PhD. |
| Anotácia: | V priebehu evolúcie si eukaryoty vyvinuli dve dráhy zodpovedné za opravu dvojvláknových zlomov počas mitózy: spájanie nehomologických koncov (NHEJ) a homologickú rekombináciu (HR). Nedávno bolo ukázané, že proteíny HR zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj pri udržiavaní integrity genómu v procese replikácie DNA. Náš najnovší výskum naznačuje, že proteín Dbl2 spolu s ostatnými proteínmi HR spolupracujú s komplexom HIRA na zostavovaní represívneho chromatínu v blízkosti ťažko replikovateľných miest. Zaujímavé je, že bunky defektné v syntéze proteínov HR alebo komplexu HIRA vykazujú defekt v regulácii génovej expresie. Zvýšené hladiny transkripcie boli detegované najmä v oblasti LTR elementov, subtelomerických génov a antisense transkriptov. Lokalizácia aberantne exprimovaných génov významne korelovala s repetitívnymi úsekmi DNA, napr. LTR. Mechanizmus tohto javu však zostáva do značnej miery neznámy. V tomto projekte navrhujeme, že pozorovaná represia génovej expresie je integrálnou súčasťou replikácie závislej od rekombinácie. Predpokladáme, že väzba proteínu Sap1 v oblasti LTR blokuje progresiu replikačnej vidlice, čo vedie k jej zastaveniu alebo úplnému kolapsu. Nefunkčné replikačné vidlice sú následne remodelované a prenesené na jadrovú perifériu. Transport takto poškodenej DNA na jadrovú perifériu môže poskytnúť prístup poškodenej oblasti k súboru proteínov nevyhnutných pre jednotlivé opravné dráhy. Na jadrovej periférii je uprednostňovaná opravná dráha NHEJ alebo replikácia indukovaná zlomom. Po ukončení opravných procesov môžu byť postihnuté miesta rýchlo utlmené faktormi zabezpečujúcimi génový silencing, napr. HIRA komplexom, s cieľom vyhnúť sa aberantnej expresii. V tomto projekte plánujeme použiť metódy klasickej genetiky a mikroskopie, ako aj pokročilé metódy založené na sekvenovaní celého genómu, aby sme tak získali čo najpresnejší obraz o dynamike chromatínu. Veríme, že zistenia tohto výskumu budú mať široké uplatnenie v oblasti výskumu nádorových ochorení. |
| Biotechnologický potenciál netradičných kvasiniek z hľadiska produkcie skvalénu | |
| Biotechnological potential of nonconventional yeast in the production of squalene | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0036/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Garaiová Martina, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Holič Roman, PhD., Mgr. Krajčiová Daniela |
| Anotácia: | Biogenéza ergosterolu u kvasiniek je zatiaľ preskúmaná hlavne u druhu Saccharomyces cerevisiae tradičnevyužívaného v základnom výskume aj v priemysle. Je prekvapujúce, že u veľkej skupiny tzv. netradičnýchkvasiniek je o homeostáze sterolov známe veľmi málo, a to aj u tzv. tukotvorných kvasiniek, ktoré súproducentmi rôznych komerčne zaujímavých lipidov. Projekt je zameraný na štúdium homeostázy sterolov utukotvorných kvasiniek Yarrowia lipolytica a Rhodosporidium toruloides a na úlohu lipidových partikúl v tomtoprocese. Pomocou metód metabolického inžinierstva budeme u týchto druhov overovať ich potenciál z hľadiskaprodukcie skvalénu, prekurzora v syntéze ergosterolu, ktorý nachádza široké uplatnenie v kozmetickom afarmaceutickom priemysle. Pokúsime sa tiež identifikovať iné druhy netradičných kvasiniek so zvýšenouschopnosťou akumulovať skvalén. Výsledky projektu prispejú k rozšíreniu základných poznatkov omechanizmoch a biotechnologických aplikáciách akumulácie lipidov v kvasinkách. |
| Inteligentná hĺbková mozgová stimulácia ako inovatívna stratégia pre liečbu mozgových porúch | |
| Smart deep brain stimulation as a treatment strategy in treatment-resistant depression | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0057/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc |
| Spoluriešitelia zo SAV: | MUDr. Grinchii Daniil, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan, Ing. Mgr. Rosipal Roman, DrSc., Mgr. Rošťáková Zuzana, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Ladis |
| Anotácia: | Narušená spojitosť medzi rôznymi oblasťami mozgu vedie k patofyziológií činnosti mozgu a viacerým mozgovým porúchám. Existujú indikácie, že narušená spojitosť medzi prefrontálnou kôrou a ventrálnym palidom sa podieľajú na vzniku depresie. Inteligentná hĺbková mozgová simulácia založená na kombinácií detekcie neuronálnej aktivity v prefrontálnom kortexe v reálnom čase a následnej stimulácie ventrálnej tegmentálnej oblasti môže byť teda účinná pri liečbe depresie. Naším cieľom je preskúmať kortiko-tegmentálnu konektivitu a otestovať antidepresívnu účinnosť inteligentnej hĺbkovej stimulácie mozgu na zvieracom modeli. |
| NANOREDUMET - Kŕmne aditíva s obsahom zinku ako stratégia zníženia emisií metánu u prežúvavcov s endoparazitmi | |
| Zinc feed additives as a strategy to reduce methane emissions in ruminants with endoparasites | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | SK-PL-23-0004 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Váradyová Zora, PhD |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Batťányi Dominika, PhD., Mgr. Bombárová Alexandra, RNDr. Čobanová Klaudia, PhD., Ing. Petrič Daniel, PhD. |
| Anotácia: | Poľnohospodárstvo sa podľa posledných údajov podieľa podstatnou mierou na všetkých emisiách skleníkových plynov a znižovanie emisií predstavuje jednu z najväčších výziev v živočíšnej výrobe. Väčšina antropogénnych emisií metánu pochádza z enterickej fermentácie prežúvavcov. Preto znižovanie globálnych emisií metánu zo živočíšnej výroby by malo byť spojené so všeobecným úsilím bojovať proti faktorom, ktoré ovplyvňujú klimatické zmeny. Parazitické červy, gastrointestinálne nematódy prežúvavcov ovplyvňujú niekoľko faktorov spojených s emisiami metánu, vrátane účinnosti krmiva, využívania živín a živočíšnej produkcie. Navrhovaný koncept projektu tejto bilaterálnej spolupráce sa zameriava na skúmanie antimetanogénnych účinkov suplementácie krmiva nanočasticami oxidu zinočnatého na jahňatá infikované gastrointestinálnymi nematódami. Získanie nových informácií by mohlo viesť k lepšiemu pochopeniu environmentálnych nákladov na parazitárne ochorenia. |
| Modulácia neuronálnej excitability homocysteínom | |
| Modulation of neuronal excitability by homocysteine | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0081/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Dubiel Lucia, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., Ing. Idunková Alžbeta, Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD., Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD., Mgr. Tomko Matúš, PhD. |
| Anotácia: | Homocysteín (Hcy) je produktom metabolizmu metionínu, ktorý je fyziologicky prítomný v ľudskej plazme. Jeho abnormálne vysoká koncentrácia je znakom metabolickej poruchy hyperhomocysteinémie, ktorá je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne aj neurologické ochorenia, napr. demenciu, Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, epilepsiu alebo periférnu neuropatiu. V našom projekte budeme skúmať zmeny neuronálnej excitability spôsobené abnormálne vysokou koncentráciou Hcy na úrovni jednotlivých neurónov a neuronálnych sietí. Budeme analyzovať zmeny aktivity napäťovo závislých Na+, K+, a Ca2+ prúdov a ligandami riadených glutamátových a GABA receptorov v primárnej kultúre talamických neurónov. Pri Ca2+ prúdoch charakterizujeme aj mechanizmy zmeny regulácie jednotlivých izoforiem Ca2+ kanálov. Napokon opíšeme zmenu generovania akčných potenciálov, ktorá je výsledkom komplexných zmien napäťovo a ligandami riadených iónových kanálov. Výsledky prispejú k pochopeniu neuropatológii spojených s hyperhomocysteinémiou. |
| Sledovanie vplyvu UV-B žiarenia na poškodenie DNA a reparačných mechanizmov v bunkovej línií L1210 exprimujúcej P-glykoproteín | |
| The effect of UV-B radiation on DNA damage and repair mechanisms in the P-glycoprotein-expressing L1210 cell line | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0141/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Šereš Mário, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Boháčová Viera, CSc., Ing. Kavcová Helena, RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Ing. Kyca Tomáš, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Štrukturálne usporiadanie pre-mRNA nevyhnutné pre exonizáciu Alu | |
| RNA structural determinant of Alus exonization | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0016/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Královičová Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Borovská Ivana, PhD. |
| Úloha fosfatidylglycerolu v potláčaní zápalu | |
| The role of phosphatidylglycerol in attenuation of inflammation | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2-0030-22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Balážová Mária, PhD. |
| Anotácia: | V súvislosti so súčasnými infekciami SARS-CoV-2 a sprievodnými pľúcnymi komplikáciami je potrebné zamerať pozornosť na všetky aspekty funkcie dýchacieho systému. Vírus spôsobuje poškodenie alveolárnych buniek typu II a tým výrazne znižuje produkciu lipidov a proteínov pľúcneho surfaktantu nevyhnutných pre dýchanie a ich vylučovanie do alveolárneho priestoru. Kľúčovú úlohu zohráva i pochopenie obranných mechanizmov pľúc v reakcii na infekciu. Jedným z kritických dôsledkov infekcie SARS-CoV-2 je rozvoj syndrómu akútnej respiračnej deficiencie (ARDS). Hlavným cieľom projektu je prispieť k poznatkom o potenciálnom použití kyseliny valproovej na indukciu syntézy fosfatidylglycerolu v pľúcnom surfaktante. Predpokladáme, že intracelulárne zvýšená hladina fosfatidylglycerolu by mohla potlačiť zápalové reakcie v našom modeli nádorových alveolárnych buniek A549 apodobne i u pacientov s ARDS. |
| Úloha T-typu vápnikových kanálov v patofyziológii motorických neurónov | |
| Physiopathology of T-type calcium channels in motor neuron function | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2022 – 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0073/22 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | dr. Weiss Norbert, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Dubiel Lucia, PhD., Ing. Idunková Alžbeta, Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD., prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc., Mgr. Tomko Matúš, PhD. |
| Nano-Neuro-Plast - Aktivácia VGF/BDNF/TrkB dráhy syntetickou mRNA zapúzdrenou v polyplexových nanočasticiach: účinky na nervovú excitabilitu, neuroplasticitu a správanie zvierat | |
| Activation of the VGF/BDNF/TrkB pathway by synthetic mRNA encapsulated in polyplex nanoparticles: effects on neural excitability, neuroplasticity and animal behavior | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0202 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cagala Martin, Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., Mgr. Gaburjáková Marta, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc., Mgr. Macková Katarína, PhD., Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD. |
| Anotácia: | Neuroplasticita je schopnosť centrálneho nervového systému (CNS) sa meniť a prispôsobovať požiadavkám okolia za účelom vytvorenia vhodných adaptívnych odpovedí. Tento zložitý proces sa dosahuje reorganizáciou CNS na štruktúrnej a/alebo funkčnej úrovni. Neuroplasticita je nevyhnutná pre normálnu činnosť CNS. Pri viacerých porucházh CNS, napr. pri depresívnej poruche a pri schozofrénii, nastáva zníženie plasticity mozgu. Neurotrofické rastové faktory ako napr. mozgový neurotrofický rastový faktor (BDNF), VGF a fibroblastový rastový faktor 2 (FGF2) hrajú kľúčovú úlohu v neuroplasticite. Cieľom predloženého projektu je využitie originálneho prístupu, ktorý umožní skúmať účinky neinvazívneho doručenia exogénnej mediátorovej RNA (mRNA) kódujôcej tieto faktory do CNS na neuronálnu excitabilitu, plasticitu a správanie zvierat. Fluorescenčne značená mRNA bude zapúzdrená v polyplexových nanomicelách a aplikovaná intranazálne. Inkorporácia mRNA v štruktúrach CNS bude sledovaná STED mikroskopiou. Budeme skúmať účinky exogénnej mRNA kodujúcej rastové faktory na neuronálnu excitabilitu použitím in vitro a in vivo elektrofyziológie, na neurogenézu použitím použitím značkovačov bunkového delenia a imunohistochemického farbenia a dendrito- a synaptogenéza bude sledovaná elektrónovou mikroskopiou. Zmeny v množstve endogénnej mRNA a expresii proteínov sa preskúmajú použitím real-time PCR a Western blotovaním. Na monitorovanie zmien vo Ca2+ signalizácii sa použije metóda planárnych lipidových membrán. Zmeny v správaní zvierat (kognitívne schopnosti, sociálna interakcia, úzkostné správanie) budú posúdené použitím príslušných behaviorálnych testov. Očakávame, že polyplexné nanomicely, ktoré nadizajnujeme, dopravia zvolenú mRNA kodujúcu neurotrofické faktory do hlbokých mozgových štruktúr a následne vyvolajú pro-neuroplastické, pro-kognitívne a anxiolytické účinky. Tento neinvazívny spôsob doručenia terapeutickej mRNA do mozgu by mohol byť v budúcnosti využitý v moderných stratégiách. |
| GLYCO4BIO - Biočipové systémy na cielenú glykánovú analýzu biomarkerov pre biomedicínske a biotechnologické aplikácie | |
| Biochip systems for targeted glycan analysis of biomarkers for biomedical and biotechnological applications | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0243 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD. |
| Anotácia: | Projekt GLYCO4BIO je zameraný na výskum a vývoj analytických systémov založených na microarray biočipochumožňujúcich cielené a vysokovýkonné glykoprofilovanie, a na ich použitie v biomedicíne a biotechnológii. Jednása o interdisciplinárny výskum s vysokou mierou inovatívnosti, najmä v oblasti konštrukcie a aplikácií originálnychbiočipových zariadení na microarray platforme. Budú vyvíjané, overované a validované nové systémy pre analýzuglykánových štruktúr v rôznych typoch biologických vzoriek, ako vysokovýkonný mikrofluidický reflektometrickýlabel-free microarray systém, a on-chip glykoprofilačná platforma kombinujúca microarray a MS techniky.Predpokladaný prínos projektu je najmä vo vývoji inovatívnych biočipových systémov pre cielenéglykorozpoznávanie na báze moderných technológií pre využitie v biomedicíne, biotechnológii, pri štúdiubiointerakcií a pri analýze a skríningu biomarkerov. Systémy budú aplikované napríklad pri výskume a detekciibiomarkerov kongenitálnych porúch glykozylácie (CDG), rakoviny, tehotenskej cukrovky, v onkologickom výskume,ako aj pri vývoji a testovaní vlastností terapeutických proteínov. Vyvíjané biočipové systémy svojou výkonnosťouvýrazne prevyšujú tradičné techniky a majú vysoký potenciál pre ich transláciu do klinickej analýzy. Očakávanévýsledky projektu prinesú zlepšenie a rozšírenie možností diagnostiky a terapie a významný prínos sa predpokladáaj v rozšírení poznatkov na poli biomedicínskeho výskumu, glykoproteomiky a v biotechnológii. |
| RENASTHERA - Inovatívna antisense terapeutická platforma pre CKD - chronické ochorenie obličiek | |
| Novel renal antisense therapy platform for CKD | |
| Doba trvania: | 1. 8. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0494 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Poturnayová Alexandra, PhD. |
| Anotácia: | Chronické ochorenie obličiek (chronic kidney disease, CKD) známe svojím progresívnym charakterom vedúcim kukoncovému štádiu ochorenia obličiek (end-stage renal disease, ESRD) je ochorenie s vysokou mortalitou, ktorejpredchádzajú rapídne sa zhoršujúce závažné zdravotné komplikácie vedúce k významne zníženej kvalite života.Napriek výrazným pokrokom vo včasnej diagnostike CKD v posledných rokoch, súčasné CKD terapeutikánedokážu výrazne znížiť riziko renálnych a kardiovaskulárnych komorbidít u pacientov s CKD a ich úmrtnosťzostáva naďalej devastujúco vysoká. Tento žalostný fakt tak zvýrazňuje nielen urgentnú potrebu vývoja novýchliečiv, ale aj potrebu implementácie nových experimentálnych a klinických poznatkov do translačného procesu ichvývoja. V tomto kontexte ponúka navrhovaný projekt RENASTHERA nové terapeutické riešenie vedúce kspomaleniu alebo dokonca zastaveniu progresívneho zlyhania obličiek. Toto riešenie je založené na patentovanejmetóde inhibície nukleových kyselín. Za jedného z kľúčových hráčov v rozvoji CKD bol identifikovaný periostín,sekretovaný proteín s veľkosťou 90 kDa, ktorého cielená inhibícia účinne zastavila progresiu CKD v pilotnýchproof-of-principle štúdiách. Dizajn, syntéza a funkčná validácia RNA inhibítora špecificky navrhnutého vočiperiostínu je preto jasne definovaným cieľom navrhovaného RENASTHERA projektu. |
| NONBOVQUAL - Metóda pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka a aplikácia autochtónnych kyslomliečnych baktérií pri spracovaní nebovinných mliek | |
| Evaluation method of raw goat milk microbiological quality and use of autochthonous lactic acid bacteria at non-bovine Milk processing | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0204 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Lauková Andrea, CSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | MVDr. Bino Eva, PharmDr. Focková Valentína, PhD., MVDr. Pogány Simonová Monika, PhD, RNDr. Ščerbová Jana, PhD. |
| Anotácia: | Predkladaný projekt má za cieľ zvýšiť kvalitu výrobkov vyrábaných z nebovinného mlieka (ovčie a kozie). Hodnota celkového počtu mikroorganizmov v nebovinných mliekach je základný legislatívny ukazovateľ ich kvality. V minulosti bola pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového ovčieho mlieka do praxe na Slovensku zavedená rýchla niekoľko minútová rutinná metóda na princípe laserovej prietokovej cytometrie, ktorá priniesla prospech pre producentov a spracovateľov ovčieho mlieka. Avšak pre zhodnotenie kvality surového kozieho mlieka sa stále používa zdĺhavá 72 hodinová určená kultivačná metóda. Preto cieľom projektu je vytvorenie pre Slovensko špecifického prepočítavacieho vzťahu výsledkov merania mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka metódou laserovej prietokovej cytometrie na jednotku KTJ/ml, v ktorých sú udávané legislatívne limity a zavedenie tejto metódy do praxe, ako akreditovanej a oficiálnej metódy. Na zlepšenie kvality mliečnych produktov z nebovinného mlieka sú dôležité nielen rýchle metódy, na základe ktorých je možné nekvalitné mlieko oddeliť, ale aj biologické (biotechnologické) spôsoby znižovania nežiadúcej mikrobioty počas samotného spracovania mlieka. Preto nadväzujúcim cieľom projektu je využitie autochtónnych prospešných a bakteriocíny produkujúcich kmeňov (antimikrobiálne pôsobiacich) kyslomliečnych baktérií pri výrobe produktov z nebovinného mlieka až po realizáciu takýchto postupov v mliekarenskej praxi. |
| IZOTIOVIVO - Molekulárne mechanizmy protinádorových vlastností trialkyl- /triarylcíničitých izotiokyanátov a karboxylátov, nových ligandov jadrových retinoidných X receptorov v karcinómoch mliečnej žľazy potkana a v ľudských nádorových bunkách prsníka | |
| Molecular mechanisms of trialkyl-/triaryltin isothiocyanates\' and carboxylates\' antitumour properties - novel ligands of nuclear retinoid X receptors in rat mammary gland carcinomas and human tumour cell lines | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0314 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Šereš Mário, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Boháčová Viera, CSc., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Mgr. Šereš Mário, PhD. |
| Anotácia: | Organokovové zlúčeniny sú vďaka štrukturálnej diverzite používané v humánnej onkológii pri liečbe nádorovýchochorení. Triorganocíničité deriváty preukázali značné cytotoxické vlastnosti. Na bunkovej úrovni indukujú masívnubunkovú smrť v rôznych typoch bunkových kultúr už pri nízkych koncentráciách a sú schopné aktivovať procesyapoptotických dráh, pri čom zohrávajú úlohu viaceré molekulárne mechanizmy. Významným prielomom v poznaníbolo i naše nedávne experimentálne potvrdenie schopnosti molekúl triorganocíničitých zlúčenín viazať sa najadrové retinoidné X receptory, a tak prevziať funkciu potentných agonistov. Cieľom predkladaného projektu jesledovanie in vivo účinkov tributyl-/trifenylcíničitých izotiokyanátov v procese chemickej karcinogenézy mliečnejžľazy samíc potkana, ktoré sa opiera o naše súčasné výsledky in vitro experimentov. Zároveň sa predpokladávýskum dosiaľ nepreskúmaných protinádorových vlastností triorganocíničitých zlúčenín aktivujúcich heterodiméryRXR-RAR vrátane nových agonistov RXR na báze karboxylátov triorganocíničitých zlúčenín. Nasledovať budú invitro analýzy molekulárnych mechanizmov vedúcich k inhibícii rastu nádorových buniek alebo k indukcii apoptózy,a to v prítomnosti/neprítomnosti prirodzených ligandov RAR receptorov na ľudských nádorových bunkových líniáchprsníka: MCF-7 (neinvazívna, ER pozitívna), T47D (ER pozitívna), MDA-MB-231 (invazívna, „triple negative“) aMDA-MB-436 (invazívna, ER negatívna, PR negatívna). Plánujeme tiež získať nové údaje o možnej endokrinnejdisrupcii sledovaných látok na myšacej TM3 bunkovej línii a ľudskej COV434 bunkovej línii reprezentujúcichreprodukčný systém. Predpokladáme, že riešením predkladaného projektu sa získajú nové a originálne poznatky omechanizme účinku študovaných látok prostredníctvom ich väzby a aktivácie jadrových receptorov, ichtransaktivácie, ako aj „crosslink“ s ďalšími signálnymi dráhami, ktoré prispejú k vývoju nových liečebných možnostínádorových ochorení prsníka. |
| HiVaLip - Nekonvenčné kvasinky ako producenty lipidov s vysokou pridanou hodnotou | |
| Nonconventional yeasts as producers of high value-added lipids | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0166 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Holič Roman, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Garaiová Martina, PhD., RNDr. Griač Peter, DrSc., RNDr. Hapala Ivan, CSc., Mgr. Krajčiová Daniela, Mgr. Petrisková Lívia, Soni Apoorva, Mgr. Valachovič Martin, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | pro |
| Anotácia: | Okrem tradičnej pekárenskej kvasinky Saccharomyces cerevisiae existuje veľká skupina tzv. nekonvenčných kvasiniek, u ktorých sa vyvinuli špecifické adaptácie metabolizmu umožňujúce využívať pre rast široké spektrum substrátov. Významnú skupinu netradičných kvasiniek predstavujú tukotvorné kvasinky schopné akumulácie veľkého množstva lipidov. Vďaka špecifickému metabolizmu lipidov a schopnosti rásť na lacných odpadových substrátoch by viaceré druhy nekonvenčných kvasiniek mohli byť využívané ako producenty komerčne zaujímavých lipidov. Projekt sa zameriava na potenciálne využitie nekonvenčných kvasiniek pri produkcii dvoch lipidov s vysokou pridanou hodnotou – kyseliny punikovej a skvalénu. Kyselina puniková je polynenasýtená mastná kyselina, ktorá je hlavnou súčasťou oleja zo semien granátovníka. Skvalén je triterpenoid produkovaný u eukaryotov ako intermediát biosyntézy sterolov. Oba lipidy majú pozitívne účinky na ľudský organizmus, vďaka čomu majú vysoký potenciál v kozmetickom a farmaceutickom priemysle a ako prídavky do funkčných potravín a krmovín. V projekte bude skúmaný efekt heterológnej expresie génov z granátovníka na produkciu kyseliny punikovej v kvasinke Schizosaccharomyces pombe a v dvoch tukotvorných kvasinkách Rhodotorula (Rhodosporidium) toruloides a Yarrowia lipolytica. Pomocou metód metabolického inžinierstva bude v projekte tiež sledovaná možnosť zvýšenia akumulácie skvalénu u R. toruloides a Y. lipolytica. Dôležitým cieľom projektu je aj charakterizácia lipidového metabolizmu a produkcia lipidov u druhov rodu Magnusiomyces a skríning nekonvenčných kvasiniek z verejne dostupných zbierok z hľadiska potenciálu produkovať lipidy s vysokou pridanou hodnotou. U identifikovaných druhov bude testovaná ich schopnosť využívať pre rast a produkciu lipidov lacné odpadové substráty. Výsledky získané pri riešení projektu tak môžu prispieť k širšiemu využívaniu nekonvenčných kvasiniek v biotechnologickej produkcii komerčne cenných lipidov. |
| LIPinINF - Potenciálna úloha kyseliny valproovej v potlačení zápalu | |
| The potential role of valproic acid in attenuation of inflammation | |
| Doba trvania: | 1. 8. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0129 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Balážová Mária, PhD. |
| Spoluriešitelia mimo SAV: | Prírodovedeck |
| Anotácia: | V súvislosti so súčasnými infekciami SARS-CoV-2 a sprievodnými pľúcnymi komplikáciami je potrebné zamerať pozornosť na všetky aspekty funkcie dýchacieho systému. Vírus spôsobuje poškodenie alveolárnych buniek typu IIa tým výrazne znižuje produkciu lipidov a proteínov pľúcneho surfaktantu nevyhnutných pre dýchanie a ichvylučovanie do alveolárneho priestoru. Kľúčovú úlohu zohráva i pochopenie obranných mechanizmov pľúc v reakcii na infekciu. Jedným z kritických dôsledkov infekcie SARS-CoV-2 je rozvoj syndrómu akútnej respiračnej deficiencie (ARDS).Hlavným cieľom projektu je prispieť k poznatkom o potenciálnom použití kyseliny valproovej na indukciu syntézy fosfatidylglycerolu v pľúcnom surfaktante. Na zodpovedanie konkrétnych otázok použijeme tri modely, ktoré sa líšia svojou zložitosťou - kvasinky (Saccharomyces cerevisiae), línia ľudských nádorových buniek (HAP1) a vtáčia chorioalantoická membrána. Predpokladáme, že intracelulárne zvýšená hladina fosfatidylglycerolu by mohla potlačiť zápalové reakcie u pacientov s ARDS a znížiť pripojenie vírusu k bunkovým povrchovým receptorom. To by znamenalo zníženie prenosu infekčných častíc medzi jednotlivcami a významné zmiernenie príznakov ARDS. |
| Optogenetika u s - Určenie úlohy dopamínu a neurogenézy v dospelosti pre naučené správanie spevavcov pomocou optogenetickej manipulácie | |
| Examining the role of dopamine and adult neurogenesis in learned behavior of songbirds using optogenetic manipulation | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0344 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bilčík Boris, PhD., Mgr. Buraľová Martina, Mgr. Hoďová Vladimíra, MUDr. Mgr. Hromádka Tomáš, PhD., RNDr. Košťál Ľubor, CSc., Mgr. Máčajová Mariana, PhD., Mgr. Pavuková Eva, PhD. |
| Anotácia: | Dopamínergická signalizácia a neurogenéza hrajú dôležitú úlohu v štrukturálnej a funkčnej neuroplasticite vdospelom mozgu. V tomto projekte sa zameriavame na úlohu dopamínergickej neurotransmisie a úlohunovovzniknutých neurónov pre kontrolu naučených vokálnych sekvencií. Zatiaľ čo existuje množstvo štúdií o učenímotorickej sekvencie s externou odmenou, ako napríklad jedlo, štúdie zahrňujúce interný systém odmeňovania súzriedkavé. Systém interného odmeňovania je spojený s dopamínovou signalizáciou a vokálne učenie a produkciaspevu spevavcov reprezentuje vynikajúci model pre takýto výskum, nakoľko spev pozostáva zo sekvencií veľmirýchlych akcií. V tomto projekte navrhujeme použiť jednu z najmodernejších techník súčasnosti, optogenetiku.Optogenetický prístup umožňuje unikátnu kontrolu neuronálnej aktivity špecifickej mozgovej oblasti u voľne sapohybujúcich zvierat s milisekundovou presnosťou. Navrhujeme modifikovať dopamínovú signalizáciu odmeny dostriatálnej časti bazálnych ganglií a stanoviť zmeny v sekvencii spevu. Zistíme tak, ako prispieva dopamínovýsystém odmeňovania k učeniu spevu. V druhej časti projektu navrhujeme pomocou optogenetiky manipulovaťaktivitu nových neurónov včlenených do oblasti mozgu ovplyvňujúcej produkciu spevu. Počet nových neurónov vtejto oblasti stúpa v čase, keď je štrukúra spevu variabilnejšia a do piesne sú integrované nové časti – slabiky. Vprojekte zistíme, či nové neuróny vzniknuté v dospelosti sú schopné modifikovať pieseň a či vnášajú aleboumožňujú variabilitu v speve. |
| Bakteriocíny a ich využitie na redukciu nežiaducej mikrobioty v chove zvierat | |
| Bacteriocins and their use to reduce spoilage microbiota in animal husbandry | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | VEGA 2/0005/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Pogány Simonová Monika, PhD |
| Spoluriešitelia zo SAV: | MVDr. Bino Eva, PharmDr. Focková Valentína, PhD., MVDr. Lauková Andrea, CSc., RNDr. Ščerbová Jana |
| Anotácia: | Výskyt meticilínovej rezistencie u stafylokokov je v ostatných rokoch problémom aj v živočíšnej výrobe. Eliminácia meticilín rezistentých (MetR) stafylokokov v zdravých chovoch je problematická práve vzhľadom na ich antibiotickú multirezistenciu. Avšak sľubným riešením sa javí využitie širokého inhibičného spektra enterocínov, bielkovinových substancií produkovaných niektorými kmeňmi z rodu Enterococcus. V predkladanom projekte základného výskumu bude preto na súbore zástupcov nežiaducej mikrobioty (s dôrazom na MetR biofilm-produkujúce stafylokoky z rôznych zvierat) testovaná inhibícia ich rastu enterocínmi charakterizovanými na našom pracovisku. Testovanie bude prebiehať za in vitro ako aj za in vivo podmienok, keď účinok enterocínov na vytypované MetR kmene bude overený v rámci modelového experimentu s použitím experimentálnych (myši) alebo farmových (králiky) zvierat. |
| Bioaktívne oleje v terapii mikrobiálnych infekcií na modeli aviárnej chorioalantoickej membrány | |
| Bioactive oils in the therapy of microbial infections on avian chorioallantoic membrane | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0042/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Máčajová Mariana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bilčík Boris, PhD., MUDr. Čavarga Ivan, PhD., Mgr. Kundeková Barbora, Mgr. Meta Majlinda |
| Anotácia: | V súčasnosti je veľkou výzvou veterinárnej medicíny liečba rôznych mikrobiálnych a kvasinkových infekcií. Pre chovateľov sú niektoré ochorenia ako mastitídy, trichofýcie alebo onychomykózy často likvidačné. V čase rezistencie na antibiotiká prichádzajú na rad iné liečebné postupy. V našom projekte sa pokúsime vytvoriť in vivo model na výskum kvasinkových a bakteriálnych infekcií. Na testovanie účinkov liečiv a liečebných postupov použijeme prepeličiu a morčaciu chorioalantoickú membránu (CAM). Po validácii a optimalizácii modelu budeme povrchovo aplikovať rôzne látky s bioaktívnym účinkom v rôznych koncentráciách a sledovať ich antimikrobiálny účinok a biologický efekt. Budeme sledovať aj aditívny účinok fotodynamickej terapie s použitím kurkumínu a hypericínu. V tkanive CAM budeme sledovať angiogénne zmeny, expresiu vybraných génov, histologické a imunohistochemické zmeny po aplikácii liečiv na organizmus. Získané výsledky budú použiteľné pri liečbe kvasinkových a mikrobiálnych infekcií u zvierat a ľudí. |
| Biomarkery nutričného a zdravotného statusu hospodárskych zvierat | |
| Nutritional and health biomarkers in farm animals | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0008/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | MVDr. Grešáková Ľubomíra, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Batťányi Dominika, PhD., RNDr. Čobanová Klaudia, PhD., RNDr. Kišidayová Svetlana, CSc., MVDr. Mikulová Klára, Ing. Petrič Daniel, PhD., Ing. Tokarčíková Katarína, PhD., MVDr. Váradyová Zora, PhD |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na hľadanie vhodných biomarkerov/ukazovateľov nutričného a zdravotného statusu zvierat, ktoré odrážajú nutričný príjem, nutričný status zvierat a biologické účinky kŕmnych aditív používaných v chove hospodárskych zvierat. Nutričné biomarkery sú biochemické, funkčné alebo klinické indikátory biologického stavu zvierat, ktoré odzrkadľujú krátkodobý alebo dlhodobý príjem živín, nutričný status zvierat závislý od absorpcie prijímaného aditíva a jeho metabolizmus/funkcie v organizme. Keďže zdravotný stav, produktivita a welfare zvierat sú vo veľkej miere závislé od funkčnosti ich tráviaceho traktu, zameriame sa predovšetkým na stanovenie gastrointestinálnych biomarkerov. Vhodnosť vybraných biomarkerov otestujeme v experimentoch s cielenou suplementáciou krmív zvierat. Experimenty budú zamerané na zlepšenie minerálneho statusu a optimalizáciu tráviacich procesov hydiny a oviec, ktoré súčasne povedú k redukcii zaťaženia životného prostredia znižovaním metanogenézy a vylučovania ťažkých kovov. |
| Diagnostika onkologických ochorení pomocou aptasenzorov: vývoj a validácia | |
| Diagnostic of oncological diseases using aptasensors: development and validation | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0160/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Poturnayová Alexandra, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bábelová Andrea, PhD., Ing. Domšicová Michaela, Mgr. Jakič Kristína, PhD., Ing. Kyca Tomáš, PhD., Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD. |
| Anotácia: | DNA aptaméry, označované aj ako DNA protilátky, sú krátke jednovláknové úseky DNA, ktoré vytvárajú priestorové štruktúry umožňujúce vysokoafinitne interagovať s receptormi a inými biomolekulami. Predmetný projekt si kladie za cieľ vyvinúť a validovať novú diagnostickú metódu, ktorá utilizuje jedinečné afinitné vlastnosti DNA aptamérov pre potreby včasného záchytu onkologických ochorení. V zmysle cieľov projektu budeme analyzovať mechanizmy interakcií DNA aptamérov so špecifickými markermi nachádzajúcimi sa na povrchu nádorových buniek. Plánujeme využiť citlivú metódu kremenných mikrováh (QCM), ktorá umožňuje monitorovať interakcie v reálnom čase. Pre praktické použitie plánujeme pripraviť konjugáty vybraných aptamérov a nanočastíc zlata v závislosti od ich fyzikálno-chemických parametrov a ich interakcie s neoplastickými bunkami. Máme ambíciu identifikovať faktory, ktoré v súčasnosti limitujú širšie využitie aptamérov a aptamérom modifikovaných nanočastíc v klinickej praxi a prispieť k ich eliminácii. |
| - | |
| Engineering of oleaginous yeast Rhodotorula toruloides as an efficient cell factory for punicic acid production | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APP0521 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Krajčiová Daniela |
| Anotácia: | Kyselina puniková (PuA), konjugovaná mastná kyselina z granátovníka (Punica granatum), má vďaka svojim rôznorodým bioaktívnym účinkom široký potenciál využitia v medicínskom a farmaceutickom priemysle. V dôsledku jej pomerne nízkeho prírodného výťažku sa v posledných rokoch objavili snahy o vytvorenie jej alternatívneho zdroja. Tukotvorné mikroorganizmy predstavujú sľubných kandidátov vďaka ich schopnosti hromadiť vysoké množstvo lipidov a využívať rôzne zdroje uhlíka. Projekt sa zameriava na produkciu PuA tukotvornými kvasinkami Rhodotorula toruloides. Jedným z našich hlavných cieľov je výber vhodného promótora pre heterológnu expresiu génu PgFADX, ktorý je nevyhnutný pre biosyntézu PuA. Budeme preto analyzovať vplyv rôznych promótorov na produkciu PuA ako aj sledovať schopnosť výrobného kmeňa využívať rozličné zdroje uhlíka, vrátane vedľajších produktov priemyselného odpadu, s cieľom zvýšiť hladinu akumulácie PuA a zároveň znížiť výrobné náklady. Získané výsledky môžu odhaliť potenciál R. toruloides ako hostiteľa pre biotechnologickú produkciu PuA a naše pozorovania by mohli byť použité pri optimalizácii podmienok v produkcii iných hodnotných lipidových molekúl v tomto organizme. |
| Expresia acetylcholínových receptorov u myšacích preimplantačných embryí | |
| Expression of acetylcholine receptors in mouse preimplantation embryos | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Rušinová Laura |
| Anotácia: | Cieľom projektu je zistiť, ktoré acetylcholínové receptory môžu byť potenciálne produkované v oocytoch a preimplantačných embryách. V projekte bude na modeli myši skúmaná expresia transkriptov všetkých známych podjednotiek cicavčích nikotínových receptorov a všetkých typov muskarínových receptorov. Získané transkriptomické dáta umožnia ďalšie skúmanie biologickej funkcie týchto receptorov v najskorších štádiách embryogenézy a môžu prispieť aj k objasneniu mechanizmov, ktorými pôsobia niektoré nepriaznivé faktory (nikotín, neonikotinoidové insekticídy) na vyvíjajúci sa oocyt a embryo. |
| Manipulácia neurogenézy a jej vplyv na spev pestúnky japonskej | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APP0532 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Radič Rebecca |
| Anotácia: | Presná funkcia neurogenézy v dospelosti nie je úplne známa. Nové neuróny u dospelých spevavcov sú začleňované do mozgových oblastí zapojených do učenia a produkcie spevu. Preto spevavce predstavujú vhodný animálny model pre bližšie pochopenie úlohy neurogenézy pre správanie v dospelosti. Vyššie včleňovanie nových neurónov do vokálnej oblasti HVC (skratka je názov) nevyhnutnej pre produkciu piesne pestúnky japonskej (Lonchura striata domestica) je spojené s vyššou variabilitou piesne. Cieľom tohto projektu je zistiť, či manipulácia intenzity neurogenézy ovplyvní spev. Vznik nových neurónov budeme podporovať podaním memantínu (MEM) a potláčať podaním temozolamidu (TMZ). Analýza behaviorálnej variability naučenej piesne prispeje k bližšiemu porozumeniu funkcie neurogenézy v dospelosti. |
| Nový pohľad na izotiokyanáty ako látky zasahujúce do homeostázy neoplasticky transformovaných buniek | |
| A new insight at isothiocyanates as substances interfering with the homeostasis of neoplastically transformed cells | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0130/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Imrichová Denisa, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., prof. Ing. Breier Albert, DrSc., Ing. Kavcová Helena, Ing. Kontár Szilvia, PhD., RNDr. Kšiňanová Martina, PhD. |
| Nutraceutiká a ich medicínske a zdravotné výhody pre hospodárske zvieratá. | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 1/0554/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. MVDr. Faix Štefan, DrSc. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je získať čo komplexnejší pohľad na účinok rastlinných nutraceutík na fyziologické procesy vtráviacom trakte z hľadiska zmien antioxidačného a minerálneho statusu a podpory imunity u hospodárskychzvierat. |
| Sledovanie prepojenia molekulárnych dejov vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách | |
| Monitoring the interconnection of molecular events leading to the development of multidrug resistance in leukemic cells | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0171/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Cagala Martin, PhD., Ing. Janotka Ľuboš, PhD., Ing. Kadlečíková Karolína, Ing. Kyca Tomáš, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD. |
| Úloha mirtazapínu pri modulácii neurozápalových zmien v potomstve modelu materskej depresie | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APP0534 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Idunková Alžbeta |
| Úloha proteín-proteínových interakcií v regulácii srdcového ryanodínového receptora | |
| The role of protein-protein interactions in regulation of the cardiac ryanodine receptor | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0018/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Gaburjáková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Gaburjáková Marta, PhD., RNDr. Krejčíová Eva |
| Anotácia: | Ca2+ potrebný na kontrakciu kardiomyocytu sa musí vylúčiť z lumenu sarkoplazmatického retikula (SR) cez srdcový ryanodínový receptor (RYR2), ktorý tak zohráva významnú úlohu v excitačno-kontrakčnej mašinérii. Funkcia RYR2 kanála je regulovaná interakciami s asociovanými proteínmi na jeho objemnej cytoplazmatickej aj menšej luminálnej doméne. V tomto projekte sa zameriame na preskúmanie nových aspektov proteín-proteínových interakcií z luminálnej strany RYR2 kanála, kde zohráva úlohu kalsequestrín (CSQ2) ako možný Ca2+-senzor kanála. Keďže RYR2 kanál disponuje aj vlastným Ca2+ senzorom v jeho prvej luminálnej slučke, objasníme fyziologickú úlohu koexistencie týchto dvoch luminálnych senzorov. Ďalej preskúmame, ako sa štruktúrne zmeny v molekule CSQ2 vyvolané zmenou Ca2+ odzrkadľujú vo funkcii RyR2 kanála vo fyziologických podmienkach a tiež, či regulačnú úlohu CSQ2 môže nahradiť kalretikulín (CRT), ktorého expresia v SR sa pri nedostatku CSQ2 zvyšuje. |
| Vplyv kyseliny valproovej na imunitnú reakciu bunky | |
| - | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2024 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APP0506 |
| Program: | DoktoGranty |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Ďurišová Ivana |
| Anotácia: | Pľúcny surfaktant sa podieľa na výmene plynov znižovaním povrchového napätia počas nádychu a zabraňovaním alveolárnemu kolapsu počas výdychu. Okrem mechanickej funkcie zohráva v pľúcach úlohu aj pri potláčaní neadekvátnej prozápalovej odpovede, ktorá spôsobuje mnohé fyziologické zlyhania. Súčasťou tejto imunitnej odpovede je fosfolipid fosfatidylglycerol (PG). Moduluje funkciu makrofágov a dokáže antagonizovať aktiváciu Toll-like receptora (TLR) a predchádzať zápalovým procesom, ktoré vedú k zníženiu výmeny plynov v alveolárnom kompartmente. Naším cieľom je zvýšiť produkciu PG v bunkách vylučujúcich surfaktant pomocou kyseliny valproovej (VPA), ktorá ovplyvňuje biosyntézu fosfolipidov. Cielene zvýšená produkcia PG v surfaktante by mohla účinne zabrániť nekontrolovanej imunitnej odpovedi u postihnutých pacientov. |
| Vychytávanie železa a rezistencia na antibiotiká u Enterobacterales potravinových zvierat. | |
| Iron intake and antibiotic resistance in food animal Enterobacterales. | |
| Doba trvania: | 1. 1. 2021 – 31. 12. 2024 |
| Evidenčné číslo: | 2/0010/21 |
| Program: | VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Alexiová Zuzana, Ing. Hamarová Ľudmila, PhD., MVDr. Karahutová Lívia, PhD., Prof., MVDr. Kmeť Vladimír, DrSc., MVDr. Kocúreková Tímea |
| Anotácia: | Základným cieľom projektu bude získanie nových poznatkov o vzťahu rezistencie na antibiotiká, virulencie,vychytávania trojmocného železa a tvorby biofilmu na modelových druhoch baktérií potravinových zvierat t. j.Enterobacterales a Escherichia so zameraním sa na extraintestinálne - ExPEC, avian pathogenic - APEC averotoxigénne - VTEC Escherichia coli, Klebsiella, Enterobacter. Zameriame sa na najdôležitejšie mechanizmyrezistencie: plazmidové ampicilinázy, cefalosporinázy, karbapenemázy, plazmidovú rezistenciu nafluorochinolóny a na rezistenciu na kolistín. U vybraných kmeňov Escherichia coli sa určí klonálna príbuznosť aaj sekvenčný typ (ST). Získané výsledky budú využiteľné v bakteriologickej diagnostike mechanizmov rezistencieinterpretovaným odčítavaním minimálnej inhibičnej koncentrácie antibiotík a vo výučbe študentov. |
Ukončené
| Kryofertilita - Kryouchovávanie gamét a embryí hovädzieho dobytka pre účely génovej banky | |
| Cryopreservation of cattle gametes and embryos for gene banking | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0111 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Antalíková Jana, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Ing. Horovská Ľubica, Ing. Jankovičová Jana, PhD., Ing. Michalková Katarína, PhD., Ing. Sečová Petra, PhD. |
| Anotácia: | Významnú úlohu pri riešení problematiky uchovania živočíšnych génových rezerv zohrávajú kryokonzervácia anásledné dlhodobé uchovávanie pohlavných buniek geneticky významných jedincov rôznych plemienhospodárskych zvierat. Metódy zmrazovania oocytov a ovariálnych tkanív musia pritom zabezpečiť ich dobrúkvalitu a životaschopnosť po rozmrazení. V našich predchádzajúcich štúdiách sme otestovali postupkryokonzervácie in vitro maturovaných oocytov hovädzieho dobytka, ktorý sa ukázal byť úspešnejší v porovnaní so zmrazovaním ovariálnych fragmentov obsahujúcich folikuly s nematurovanými oocytmi. Avšak, z dôvodu vysokej variability výsledkov po in vitro oplodnení rozmrazených oocytov táto stratégia vyžaduje ďalšiu optimalizáciu. Projekt bude zameraný na zvýšenie prežívateľnosti oocytov po rozmrazení a minimalizáciu poškodení oocytov vznikajúcich mrazením, a taktiež na podporu bunkového delenia a vývoja preimplantačných embryí získaných invitro zo zmrazených oocytov. V tomto smere okrem optimalizácií režimu kryokonzervácie plánujeme modifikovať kultivačné podmienky použitím špeciálnych prídavkov do kultivačných médií (antioxidanty, rastové faktory, iné).Očakáva sa, že optimalizácia metód zabezpečí vyššiu kryotoleranciu oocytov kráv a in vitro produkovaných embryípre účely uchovávania v génovej banke. |
| Nová generácia antidepresív - dlhodobé účinky na potomstvo | |
| Novel antidepressant therapy - long term consequencies on offspring | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0435 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, Ing. Dubiel Lucia, PhD., Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., Mgr. Gaburjáková Marta, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., Ing. Idunková Alžbeta, Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD., Mgr. Tomko Matúš, PhD. |
| Omnipotence - Obranné mechanizmy mikrobiálnych a živočíšnych buniek pri znižovaní ich citlivosti na rastlinné defenzné zlúčeniny | |
| Defense mechanisms of microbial and animal cells in reducing their sensitivity to plant defensive compounds | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0094 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Boháčová Viera, CSc., Mgr. Cagala Martin, Mgr. Garaiová Martina, PhD., RNDr. Griač Peter, DrSc., Mgr. Holič Roman, PhD., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Janotka Ľuboš, PhD., Ing. Kavcová Helena, Ing. Kontár Szilvia, PhD., Ing. Kyca Tomáš, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Mgr. Petrisková Lívia, Ing. Pokorná Lucia , PhD., Ing. Sulová Zdena, DrSc., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD., Mgr. Valachovič Martin, PhD. |
| Anotácia: | Živé organizmy si počas evolúcie vyvinuli rôzne stratégie na zabezpečenie lepšieho postavenia v súťaži o životne dôležité zdroje na Zemi. Biosyntéza rôznych biologicky aktívnych látok dávala špecifickým organizmom možnosť byť úspešnejší ako ostatné v spoločnom životnom prostredí. Existuje veľké množstvo prírodných biologicky aktívnych látok, ktoré sa syntetizujú v živých bunkách. Veľký význam medzi týmito látkami majú tie, ktoré sa vyskytujú v rastlinách. Mnoho produktov rastlinného sekundárneho metabolizmu je známych ako účinné farmakologické nástroje. Práve u látok rastlinného pôvodu je možné predpokladať ďalšie široké využitie v rôznych aplikáciách vo veterinárnej a humánnej medicíne, zvyšovaní bezpečností potravín atď. Tieto aplikácie budúpodmienené rozvojom poznatkov v biovedách, ku ktorým má ambíciu prispieť aj predložený projekt. Možnosť synteticky varírovať známe štruktúry látok rastlinného pôvodu dáva prakticky neobmedzené možnosti pre racionálny dizajn nových biologicky aktívnych štruktúr. Preto sme zvolili akronym nášho projektu "omnipotence". Našim cieľom je teda orientácia na výskum vybraných rastlinných látok a ich semisyntetických analógov ako možných nástrojov modulácie proliferácie a životných prejavov mikrobiálnych a neoplastických buniek. Živé bunky vyvinuli niekoľko obranných stratégií proti toxickému pôsobeniu rôznych látok. Toto sa môže považovať za základnú vlastnosť, ktorá umožňuje bunke prežiť v prirodzenom prostredí. Okrem odozvy špecifickej pre rôzne organizmy sa počas evolúcie vyvinuli všeobecné stratégie prítomné v rôznych typoch živých buniek nevynímajúc cicavčie neoplasticky transformované bunky, eukaryotické a prokaryotické mikrobiálne bunky. Navrhovaný projekt sa bude zaoberať podrobnou analýzou účinkov vybraných rastlinných obranných látok a ich semisyntetickýchderivátov na neoplastické a mikrobiálne bunky. |
| KINSPL - Posttranslačná regulácia faktorov zostrihu pre-mRNA | |
| Post-translational regulation of pre-mRNA splicing factors | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2021 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0141 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | Mgr. Bakošová Anetta, PhD., Mgr. Balážová Mária, PhD., Ing. Čipáková Ingrid, PhD., Mgr. Holič Roman, PhD., Mgr. Jurčík Ján, RNDr. Kretová Miroslava, PhD., RNDr. Osadská Michaela, PhD., Mgr. Piteľová Alexandra, Mgr. Selický Tomáš, PhD., Mgr. Valachovič Martin, PhD. |
| Anotácia: | Napriek skutočnosti, že viaceré faktory zostrihu pre-mRNA podliehajú posttranslačným modifikáciám, vrátanefosforylácie, sú súčasné poznatky o princípoch ich posttranslačnej regulácie stále nedostatočné. Naše najnovšieanalýzy vybratých faktorov zostrihu pre-mRNA, v spojení s fenotypickou analýzou ich fosfomutantov, poukázali nadôležitú úlohu novoidentifikovaných fosforylácií týchto faktorov pri regulácii procesov zostrihu pre-mRNA a priudržiavaní stability genómu. Detailná analýza interaktómov komplexov zostrihu pre-mRNA nám navyše umožnilaidentifikovať proteínkinázy, ktoré sú súčasťou komplexov zostrihu pre-mRNA a pravdepodobne sa priamo podieľajúna regulácii zostrihu pre-mRNA.V predloženom projekte plánujeme pokračovať v štúdiu molekulárnych mechanizmov posttranslačnej regulácieprocesov zostrihu pre-mRNA. Na detailné objasnenie biologického významu novoidentifikovaných fosfomodifikáciízostrihových faktorov, ktorých mutagenéza viedla k poruchám v zostrihu pre-mRNA a ovplyvnila stabilitu proteínproteínovýchinterakcií zostrihových faktorov, plánujeme využiť širokú paletu experimentálnych prístupov, vrátaneafinitných izolácií komplexov zostrihu pre-mRNA, hmotnostnej spektrometrie, kvantitatívnej fosfoproteomickejanalýzy, „cross-linking“ hmotnostnej spektrometrie, na ATP analógy citlivých mutantov proteínkináz, sekvenácieRNA, qRT-PCR analýzu a mnoho ďalších. Detailná analýza fenotypických prejavov pripravených fosfomutantovfaktorov zostrihu pre-mRNA v spojení s identifikáciou proteínkináz zodpovedných za ich fosforyláciu, by nám malaumožniť identifikovať a charakterizovať fosforylačné miesta zostrihových faktorov, ktoré sú dôležité pre správnosťprocesov zostrihu pre-mRNA a procesov udržiavania stability genómu.Získane originálne výsledky by nám mali pomôcť objasniť a bližšie charakterizovať molekulárny mechanizmusposttranslačnej regulácie procesov zostrihu pre-mRNA a objasniť príčiny vedúce k destabilizácii genómu v prípadeporúch zostrihu pre-mRNA. |
| LEBRE - Viaclieková rezistencia u leukemických buniek - fenotyp spôsobený interferenciou viacerých molekulárnych príčin | |
| Multidrug resistance of leukemia cells - Phenotype caused by interference of multimodal molecular reasons | |
| Doba trvania: | 1. 7. 2020 – 30. 6. 2024 |
| Evidenčné číslo: | APVV-19-0093 |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Sulová Zdena, DrSc. |
| Spoluriešitelia zo SAV: | RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Boháčová Viera, CSc., Mgr. Cagala Martin, RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Janotka Ľuboš, PhD., Ing. Kavcová Helena, Ing. Kontár Szilvia, PhD., Ing. Kyca Tomáš, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD. |
| Anotácia: | Viaclieková rezistencia neoplastických buniek predstavuje závažný problém pri liečbe nádorových ochorení.Nádorovo transformované bunky si vedia vyvinúť širokú škálu obranných mechanizmov, ktoré im umožnia uniknúť bunkovej smrti vyvolanej účinkom chemoterapeutík. V našom projekte sa budeme venovať výskumu rozvoja a mechanizmov rezistencie v leukemickych bunkách. Najčastejšou príčinou rozvoja rezistencie je zvýšená expresia atransportná aktivita efluxných transportérov z rodiny ABC a to najmä ABCB1 proteínu známeho aj ako Pglykoproteín (P-gp). Naše skúsenosti v predchádzajúcom období ukázali, že pri viacliekovej rezistencii zapríčinenej nadexpresiou P-gp dochádza aj k rôznym zmenám v priebehu významných procesov vedúcich k bunkovej smrti,ako sú: odpoveď na stres endoplazmatického retikula, zmeny v procesoch závislých na koncentrácii vápenatých iónov v intracelulárnom priestore. alebo progresia programovej bunkovej smrti - apoptózy. Sprievodným javom týchto procesov je remodelácia povrchových proteínov plazmatickej membrány, zmeny v ich ubiquitinácii aglykozylácii. Tieto a pravdepodobne aj mnohé iné zmeny vytvárajú zložitý obraz molekulárnych zmienzodpovedných za zníženú odpoveď buniek na farmaká vyvolávajúce smrť leukemických buniek. V predloženom projekte sme si vzali za cieľ prispieť k pochopeniu vzájomnej prepojenosti a súhre rôznych molekulárnych zmien vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách. Ako model použijeme sublínie buniek, ktorésme získali adaptáciou na látky vyvolávajúce stres endoplazmatického retikula, inhibítory proteazómu,hypometylačné látky a vinkristín. |