Národné projekty

Zvoľte rok pre výpis projektov

20262025202420232022202120202019201820172016201520142013201220112010200920082007200620052004200320022001200019991998199719961995199419931992199119901989198819871986198519841983198219811980

Aktuálne

Charakterizácia alternatívnej biosyntetickej dráhy kardiolipínu v kvasinke Saccharomyces cerevisiae
Characterization of the alternative cardiolipin biosynthetic pathway in the yeast Saccharomyces cerevisiae
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2029
Evidenčné číslo:	2/0012/26
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Balážová Mária, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bábelová Lenka, PhD., Mgr. Fábryová Ivana, Tomášek Matej, MSc., Mgr. Zriniová Ingrid
Anotácia:	Mitochondrie sú dynamické organely nevyhnutné pre syntézu ATP a bunkovú homeostázu, pričom ich funkcie závisia od špecifického zloženia fosfolipidov. Projekt sa zameriava na štúdium alternatívnej biosyntézy fosfatidylglycerolu (PG) a kardiolipínu (CL), ktorá môže podporiť adaptívne reakcie mitochondrií pri poruchách v hlavnej biosyntetickej dráhe. Cieľom je preto identifikovať mechanizmy syntézy PG a N-acylfosfatidyletanolamínov (NAPE) a ich derivátov, ako aj skúmať ich vplyv na stabilizáciu mitochondriálnych membrán, respiračnú aktivitu a oxidačný stres v mutantných kmeňoch s defektmi v biosyntéze CL a fosfatidyletanolamínu. Výsledky projektu prispejú k lepšiemu pochopeniu mechanizmov poškodenia mitochondrií a obohatia naše poznatky o regulácii lipidových dráh v mitochondriách, čo je kľúčové pre prevenciu ochorení spojených s mitochondriálnou dysfunkciou.

Neurofyziologická a molekulárna charakterizácia HHC: Od iónových kanálov k intracelulárnej signalizácii
Neurophysiological and molecular characterization of HHC: From ion channels to intracellular signaling
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2029
Evidenčné číslo:	2/0156/26
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Ondáčová Katarína, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, Ing. Dubiel Lucia, PhD., RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc., Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD., Mgr. Tomko Matúš, PhD.
Anotácia:	Hexahydrocannabinol (HHC), hydrogenovaný analóg Δ9-tetrahydrokanabinolu, patrí medzi novo sa objavujúce psychoaktívne kanabinoidy pôsobiace na kanabinoidné receptory typu 1 a 2 v centrálnom nervovom systéme, pričom jeho farmakologická charakteristika je zatiaľ obmedzená. Vzhľadom na jeho rastúcu popularitu je nevyhnutné lepšie porozumieť bunkovým a subbunkovým mechanizmom, ktoré sú základom jeho behaviorálnych účinkov. Cieľom tohto projektu je systematicky skúmať bunkové a molekulárne účinky HHC so zameraním na primárne hipokampálne neuróny, teda oblasti kľúčové pre kogníciu, učenie a integráciu pamäti, ktoré sú procesmi ovplyvňovanými HHC.Kombináciou elektrofyziologických metód, molekulárnych analýz, zobrazovania vápnika a hodnotenia neurónovej bioenergetiky sa projekt zameriava na moduláciu iónových kanálov, úlohu kanabinoidných receptorov a neurofyziologické dôsledky príjmu HHC. Výsledky tejto štúdie poskytnú základné východiskové údaje potrebné na pochopenie farmakologického profilu HHC a jeho potenciálnych terapeutických alebo nežiaducich účinkov na funkciu hipokampu.

Vplyv lipidových kvapôčok na účinok antimykotík
Lipid droplets and their role in antifungal weakening
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2029
Evidenčné číslo:	2/0129/26
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Pevalová Zuzana, PhD.
Anotácia:	Väčšina v súčasnosti používaných antimykotík narúša biosyntézu ergosterolu – jedného z kľúčových prvkovudržujúcich integritu bunkových membrán húb. Tento zásah vedie k poklesu ergosterolu a tiež k hromadeniujeho potenciálne toxických prekurzorov. Projekt sa zameriava na výskum esterifikácie týchto prekurzorov akomožného ochranného mechanizmu. Budeme skúmať, ako sú tieto prekuzory rozpoznávané a presúvané zmembrán do lipidových kvapôčok, kde sa ukladajú v neaktívnej forme. Ako model použijeme kvasinkuSaccharomyces cerevisiae, pričom sa primárne sústredíme na mechanizmy rozlišovania štruktúr sterolov.Budeme tiež analyzovať, ako narušenie tvorby lipidových kvapôčok alebo esterifikácie sterolov ovplyvňujecitlivosť húb na antimykotiká. Tento prístup môže odhaliť nové ciele a ponúknuť stratégie na zvýšenie účinnostisúčasnej antimykotickej liečby.

ARISER - Dôsledky kombinovanej terapie materskej depresie – experimentálna štúdia u potomstva potkanov
Consequences of combined therapy of maternal depression – experimental study in rat offspring
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0391
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, MUDr. Grinchii Daniil, PhD., RNDr. Ondáčová Katarína, PhD., Mgr. Račický Matej, Mgr. Tomko Matúš, PhD.
Anotácia:	Celoživotné riziko depresie je vyššie u žien ako u mužov, a je obzvlášť vysoké počas reprodukčného veku žien. Neliečená materská depresia ohrozuje nielen zdravie a život matky, ale zvyšuje aj riziko narušeniu funkčného vývinu mozgu plodu a novorodenca, čo môže viesť v neskoršom období k behaviorálnym, psychosociálnym a kognitívnym poruchám. Liečenie materskej depresie zahŕňa psychoterapiu aj farmakoterapiu. Zatiaľ čo psychoterapia môže byť dostatočujúca pri ľahkej až stredne ťažkej depresii, pri stredne ťažkej až ťažkej depresii však často nemá liečebný účinok. V prvej línií liečby sa používajú klasické antidepresíva, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, alebo inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu. Avšak viac ako 5 % žien s peripartálnou depresiou nereaguje na štandardnú medikamentóznu liečbu. V tomto prípade je nutné použiť iné antidepresívum, kombináciu antidepresív alebo doplnenie liečby o antipsychotické lieky. Nevyhnutnosť farmakoterapie v tomto prípade vyvoláva otázky ohľadom bezpečnosti používania kombinácie liečiv a zohľadniť ich možné riziká pre vývin plodu a novorodenca s dôrazom na funkčný vývin mozgu a neurobehaviorálne adaptácie v neskoršom období. Podľa dostupných klinických poznatkov kombinácia selektívneho inhibítora spätného vychytávania serotonínu sertralínu (SER) a antipsychotika druhej generácie aripiprazolu (ARI) predstavuje optimálnu voľbu liečenia materskej/psychotickej depresie. Naším hlavným cieľom je preto zhodnotiť bezpečnosť podávania ARI a ARI+SER počas gravidity na zvieracom modeli materskej depresie so zameraním na vývin potomstva. Aby sme to dosiahli, budeme študovať účinky prenatálnej expozície týmto liekom na funkčný vývin mozgu a neurobehaviorálne dôsledky u potomstva potkanov.

GutFeeling - Interakcia medzi mozgovými monoamínmi a črevnými hormónmi: úloha v nálade a kognícii
Interaction between brain monoamines and gut hormones: role in mood and cognition
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0131
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Cagala Martin, Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., prof. PharmDr. Ježová Daniela, DrSc., Mgr. Komínková Viera, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan, PhD., Mgr. Račický Matej

KoDyMAdar - Konformačná dynamika Alu RNA, šedá eminencia ADAR-sprostredkovaného editingu?
Conformational Dynamics of Alu RNA. Éminences grise behind ADAR-Mediated Alu A-to-I Editing?
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0054
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Královičová Jana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Borovská Ivana, PhD., Mgr. Hučko Milan, Mgr. Kľučár Ľuboš, PhD., Ing. Pelegrinová Lívia, Mgr. Vondrášková Katarína

CARS - Na hranici adaptácie a rezistencie: Skúmanie stresovej odpovede endoplazmatického retikula v rakovinových a mikrobiálnych systémoch
Crossroads of Adaptation and Resistance: Exploring Endoplamic Reticulum Stress Responses in Cancer and Microbial Systems"
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0167
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Boháčová Viera, CSc., Mgr. Cagala Martin, PhD., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Kavcová Helena, Ing. Kontár Szilvia, PhD., RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD., Yoldi Vergara Alberto , MSc.
Anotácia:	Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) identifikovala narastajúci trend rezistenciu eukaryotických buniek voči bežne používaným liečivám ako závažný globálny problém. Vzhľadom na nárast rezistencie voči pôvodne účinným terapeutikám sa predložený projekt zameriava na vývoj inovatívnych terapeutických stratégií. Indukcia rezistencie v bunkách vyžaduje spustenie adaptívnych mechanizmov, medzi ktoré patrí aj odpoveď na nesprávne zložené proteíny (UPR, z angl. unfolded protein response). UPR reguluje stresové signály, čím podporuje adaptáciu buniek na cytotoxický stres a prispieva k ich prežívaniu, čo vedie k zníženej citlivosti na cytotoxické zlúčeniny a znižuje účinnosť liečby. Predpokladáme, že cielená inhibícia kľúčových zložiek UPR prostredníctvom farmakologických inhibítorov (vo fungálnych a nádorových bunkách), RNA interferencie alebo CRISPR/Cas9-sprostredkovanej delécie génov (v nádorových bunkách) zvýši cytotoxický stres, čím podporí inhibičnú aktivitu a prispeje k zvýšeniu terapeutickej účinnosti. Ďalším cieľom projektu je hodnotenie biologickej aktivity swainsonínu a jeho novosyntetizovaných derivátov – inhibítorov glykozylácie, ktoré plánujeme testovať samostatne (monoterapia), tak aj v kombinácii s konvenčnými antifungálnymi a protinádorovými zlúčeninami. Bezpečnosť zlúčenín overíme prostredníctvom in vivo modelu Galleria mellonella a testovaním na nekarcinogénnych cicavčích bunkových líniách. Skúmaním úlohy UPR pri adaptácii buniek a indukcii rezistencie sa pokúsime vyplniť medzery v poznaní fungálnej biológie a fyziológie nádorových buniek. Výstupy projektu by mohli otvoriť nové terapeutické možnosti, ktoré prekonávajú mechanizmy rezistencie buniek a zvyšujú účinnosť liečby, čím prispejú k rozvoju personalizovanej medicíny v oblasti infekčných a onkologických ochorení.

APTAmiR - Revolučná diagnostika rakoviny: Využitie miRNA senzorov na báze aptamérov na rýchlu a priamu detekciu
Revolutionizing Cancer Diagnostics: Utilizing Aptamer-Based miRNA Sensors for Fast and Direct Detection
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0491
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Bábelová Andrea, PhD., Ing. Domšicová Michaela, PhD., Mgr. Gaburjáková Marta, PhD., Mgr. Jakič Kristína, PhD., Mgr. Jurkovičová Tarabová Bohumila, PhD., Mgr. Korčeková Jana, PhD., Mgr. Šelc Michal
Anotácia:	Projekt APTAmiR sa zameriava na vývoj a validáciu biosenzorov na báze aptamérov na detekciu mikroRNA a exozómov vo vzorkách krvi. Hlavným cieľom je zlepšiť včasnú diagnostiku rakoviny. Biosenzory budú vyvinuté s použitím špecifických oligonukleotidov - aptamérov, ktoré ponúkajú kľúčové výhody, ako je vysoká selektivita, silná väzbová afinita a stabilita. Projekt sa bude riadiť štruktúrovaným prístupom vrátane návrhu a výberu aptamérov, optimalizácie funkčnosti biosenzorov a testovania biosenzorov so vzorkami pochádzajúcimi od pacientov. Aptaméry budú prichytené na zlatý povrch elektrochemického a QCM senzora alebo na modifikované nanočastice. Účinnosť biosenzorov sa bude merať z hľadiska citlivosti, špecificity, selektivity a reprodukovateľnosti. Limity detekcie a lineárne rozsahy biosenzorov sa porovnajú s konvenčnými diagnostickými technikami. Úspešná implementácia týchto biosenzorov má potenciál pokročiť vo včasnom zisťovaní chorôb, podporiť klinickú diagnostiku a zlepšiť terapeutické rozhodovanie.

DeRNAdel - Vývoj polymérnych nosičov pre transport mRNA do rôznych typov buniek a z krvi cez tkanivové bariéry
Development of the polymeric carriers for mRNA delivery to different cells and through blood-tissue barriers
Doba trvania:	1. 9. 2025 – 31. 8. 2029
Evidenčné číslo:	APVV-24-0616
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Ondáčová Katarína, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Antalíková Jana, PhD., MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, MUDr. Grinchii Daniil, PhD., Guha Pritam , PhD., Ing. Jankovičová Jana, PhD., Mgr. Komínková Viera, PhD., RNDr. Kovaříková Veronika, PhD., Mgr. Kronek Juraj, PhD., Mgr. Kroneková Zuzana, PhD., Mgr. Marková Adriana, Ing. Minarčíková Alžbeta, Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan, PhD., PhDr. Pisko Jozef, PhD., Mgr. Račický Matej, Ing. Sečová Petra, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	Sensible Biotechnologies s.r.o.
Anotácia:	V posledných rokoch patrí mRNA technológia k prudko sa rozvíjajúcim oblastiam vďaka jej veľkému potenciálu vo vysoko špecifickom a presnom prístupe k liečbe. Nedávne pokroky v porozumení fungovania mRNA ako terapeutickej molekuly, v efektívnom dizajne a príprave mRNA a pokroky v dizajne nosičov na doručovanie mRNA z nej robia sľubnú technológiu na riešenie širokého spektra zdravotných problémov. Napriek obrovskému potenciálu technológie mRNA a úspechu mRNA vakcín počas pandémie COVID-19, je potrebné riešiť niekoľko výziev, medzi ktoré patrí účinné, bezpečné a cielené doručovanie mRNA. V súčasnosti sa pre mRNA technológie najviac využívajú vírusové vektory a lipidové nanočastice, ale zvyšujúce sa požiadavky klinickej praxe vyvolávajú potrebu inovácií v tejto oblasti. Cieľom tohto projektu je vyvinúť sériu polymérnych nosičov na báze poly(2-alkenyl 2-oxazolínov) slúžiacich na doručovanie mRNA, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli necytotoxické, stabilné a tkanivovo špecifické. Budeme skúmať ich potenciál efektívne prechádzať cez rôzne bariéry krv-tkanivo, ako je hematoencefalická bariéra, hematoplacentárna bariéra a hematosemenníková bariéra, pričom sa bude hodnotiť biologická bezpečnosť a účinnosť transfekcie mRNA do buniek. Polymérne nosiče budú ľahko modifikované protilátkami alebo inými molekulami, ktoré zabezpečia cielený transport mRNA do špecifických tkanív. Projekt spája interdisciplinárne poznatky z organickej a polymérnej syntézy, molekulárnej a bunkovej biológie, neurovedy a biomedicíny so spolupracujúcim tímom odborníkov naprieč týmito oblasťami. Tento komplexný prístup by mal viesť k zlepšeniu technológií transportu mRNA so zameraním na terapeutické aplikácie, ako je napr. liečba depresie prostredníctvom dodávania neurotrofického faktoru BDNF do mozgu.

Biotechnologický potenciál tukotvornej kvasinky Rhodotorula toruloides z hľadiska produkcie mastných kyselín s pridanou hodnotou
Biotechnological potential of oleaginous yeast Rhodotorula toruloides in the production of value-added fatty acids
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	2/0119/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman, PhD.

LIPAKTIV - Modulácia metabolickej aktivity tukového tkaniva prostredníctvom lipidov
Targeting lipids to modulate the metabolic activity of adipose tissue
Doba trvania:	1. 3. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	VV-MVP-24-0335
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Valachovič Martin, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Balážová Mária, PhD.
Anotácia:	Obezita predstavuje celosvetový zdravotný problém charakterizovaný nadmerným hromadením tuku v tele, ktorévedie k rozvoju mnohých chronických ochorení a porúch, vrátane cukrovky 2. typu, stukovatenia pečene akardiovaskulárnych ochorení. Keďže viac ako tretina dospelej populácie vyspelých krajín je obézna, je nutnéhľadať nové stratégie na zvýšenie metabolickej aktivity tukového tkaniva, ktoré sa stáva najväčším orgánomľudského tela. Hnedé a béžové adipocyty dokážu svojou vysokou metabolickou aktivitou chrániť ostatné tkanivá aorgány, najmä kostrové svaly a pečeň, pred nadmerným ukladaním a toxickým pôsobením lipidov. Cieľomnavrhovaného projektu je identifikovať nové mechanizmy riadiace metabolickú aktivitu adipocytov prostredníctvompodrobnej lipidomickej a transkriptomickej analýzy vzoriek hnedého a bieleho tukového tkaniva človeka a myši.Bioinformatická integrácia získaných súborov dát prispeje k odhaleniu kľúčových lipidových molekúl a enzýmovzapojených v metabolizme lipidov, ktorých úlohu v kontrole metabolickej aktivity adipocytov overíme pomocoufunkčného skríningu na ľudských adipocytoch. Následne sa zameriame na odhalenie regulácie a molekulárnehomechanizmu pôsobenia identifikovaných kandidátnych molekúl, a overíme ich fyziologickú relevanciu u myší invivo, ako aj ich terapeutický potenciál z hľadiska prevencie a liečby obezity a pridružených metabolických ochorení.Tento multidisciplinárny prístup využívajúci metódy molekulárnej a bunkovej biológie, bioinformatické analýzy,bioenergetické merania a metabolickú fenotypizáciu poskytne nové poznatky o mechanizmoch riadiacichmetabolickú aktivitu adipocytov, ktoré významne prispejú k pochopeniu ich fyziológie a poslúžia ako základ prevývoj inovatívnych stratégií boja proti obezite. Hlavným cieľom projektu je identifikovať a validovať novéterapeutické možnosti cielené na schopnosť adipocytov zvyšovať výdaj energie a tým prispieť k zlepšeniumetabolického zdravia.

Možnosti využitia in vitro a ex vivo intestinálnych modelov na štúdium transportu mangánu, funkčnosti a integrity črevného epitelu.
Possibility of using intestinal in vitro and ex vivo models for studying the transport of manganese, intestinal functionality and epithelial integrity.
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	2/0036/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Grešáková Ľubomíra, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Takácsová Margaréta, PhD., Ing. Tokarčíková Katarína, PhD.
Anotácia:	Simulácia podmienok tráviaceho traktu pomocou in vitro a ex vivo modelov je kľúčová pre transportné štúdie,štúdie funkčnosti a integrity črevného epitelu. Tieto modely však doteraz neboli dostatočne využité na objasnenietransportných mechanizmov stopových prvkov. Zámerom projektu je sledovať transport mangánu, esenciálnehoa zároveň toxického stopového prvku, ktorý hrá kľúčovú úlohu v zdraví a výžive zvierat. Využitím modelovUssing chambers a primárnych bunkových línií črevného epitelu myší bude sledovaná absorpcia a transportmangánu, s cieľom objasnenia niektorých transportných mechanizmov; a vplyv mangánu na funkčné procesy avlastnosti epitelu tenkého čreva zvierat. Cieľom projektu je posúdiť vhodnosť použitia vybraných in vitro a ex vivointestinálnych modelov v štúdiách zameraných na absorpciu a transport, štúdium integrity a vitality črevnéhoepitelu, určenie vhodných podmienok izolácie a kultivácie primárnych črevných epitelových buniek, ichcharakterizácia a kultivácia v podmienkach 2D a 3D.

Obštrukčné spánkové apnoe a kognitívne funkcie. Mechanizmy sprevádzajúce intermitentnú hypoxiu a následnú reoxygenáciu
-
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	1/0075/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.

Postbiotiká a ich využitie pre zdravie zvierat
Postbiotics and their use for animal health
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	VEGA 2/0009/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Pogány Simonová Monika, PhD
Spoluriešitelia zo SAV:	MVDr. Bino Eva, PhD., MVDr. Lauková Andrea, CSc., RNDr. Ščerbová Jana, PhD., MVDr. Zábolyová Natália
Anotácia:	Meticilín-rezistentné (MetR) a vankomycín-rezistentné (VanR) stafylokoky a enterokoky prítomné u zdravých farmových zvierat predstavujú riziko pre ľudské zdravie v dôsledku kontaminácie živočíšnych produktov. Navyše, migrácia rezistentnej mikrobioty do životného prostredia spôsobuje ekologickú záťaž a voľne žijúca zver slúži ako rezervoár rezistentných baktérií, ktorých eliminácia je problematická. Efektívnym riešením sa javí využitie postbiotík–enterocínov, antimikrobiálnych bielkovinových substancií produkovaných prospešnými kmeňmi z rodu Enterococcus. Predkladaný projekt základného výskumu bude preto zameraný na testovanie inhibičnej a antibiofilmovej aktivity enterocínov charakterizovaných na našom pracovisku na zástupcov nežiaducej mikrobioty, s dôrazom na MetR a VanR, biofilm-formujúce stafylokoky a enterokoky animálneho pôvodu. Výsledky in vitro testovania účinku enterocínov na vyselektované MetR/VanR kmene budú overené prostredníctvom in vivo modelových experimentov.

Progresívne a nové ekologické stratégie boja proti animálnym bakteriálnym biofilmom.
Progressive and new eco-friendly combating strategies against animal bacterial biofilm.
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	2/0040/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Alexiová Zuzana, Mgr. Bombárová Alexandra, RNDr. Čobanová Klaudia, PhD., MVDr. Galambošiová Tímea, MVDr. Karahutová Lívia, PhD.
Anotácia:	Hlavným cieľom projektu bude získať nové poznatky o vplyve rôznych ekologických udržateľných stratégiívedúcich k modulácii mikrobiálnych biofilmov na modelových druhoch baktérií potravinových zvierat, t.j. GammaProteobacteria (Escherichia, Klebsiella, Pseudomonas) a Staphylococcus. Výskum bude zameraný namolekulárnu analýzu bakteriálnych biofilmov (gény súvisiace s virulenciou a rezistenciou). Vybrané látky spreukázateľnými antibakteriálnymi a antibiofilmovými vlastnosťami budú aplikované zvieratám s cieľom zistiťvplyv na zloženie črevnej mikroflóry a bakteriálne enzymatické aktivity.Antibiofilmové vlastnosti neantibiotických biologických alebo chemických látok môžu pomôcť veterinárom vbudúcnosti zvládnuť liečbu rekurentných infekcií spojených s biofilmom a navyše pokrok v alternatívnychstratégiách môže prispieť k boju proti antibiotickej rezistencii, čo je v súlade so strategickými plánmi Európskejúnie „z farmy na vidličku“ s cieľom aby bol európsky potravinový systém zdravší a udržateľnejší.

Štúdium fylogenomických vzťahov a možností biologickej prevencie Paenibacillus larvae moru včelieho plodu u Apis mellifera
-
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	2/0099/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Kopčáková Anna, PhD.

Účinky nízkofrekvenčného ultrazvuku pri liečbe rán testované na modeli CAM prepelice japonskej
Effect of low-frequency ultrasound in the treatment of wounds tested on a CAM model of Japanese quail
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	VEGA 2/0081/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Máčajová Mariana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bilčík Boris, PhD., MUDr. Čavarga Ivan, PhD., Mgr. Meta Majlinda, PhD.
Anotácia:	V súčasnosti je veľkou výzvou veterinárnej medicíny aj liečba infikovaných rán. V čase rastúcej rezistencie na antibiotiká prichádzajú na rad aj iné liečebné postupy. V našom projekte vytvoríme in vivo model na výskum a liečbu infekcií. Na modeli prepeličej chorioalantoickej membrány (CAM) budeme aplikovať sonodynamickú terapiu s využitím nízkofrekvenčného ultrazvuku. Sonodynamická terapia je terapeutická metóda, ktorá kombinuje ultrazvuk s použitím látok nazývaných sonosenzibilizátory. Podobne ako fotodynamická terapia (PDT), ktorá využíva svetlo na aktiváciu fotosenzibilizátorov, sonodynamická terapia využíva na aktiváciu ultrazvuk. V kontexte kombinovanej terapie chceme analyzovať aj ďalšie procesy indukované nízkofrekvenčným ultrazvukom, ako je sonoforéza a hypertermia. Po terapii budeme sledovať angiogénne zmeny v tkanive CAM, expresiu vybraných génov, ako aj histologické a imunohistochemické zmeny. Získané výsledky majú potenciál využitia pri liečbe infikovaných rán, alebo povrchových infekcií.

Využitie netradičných agro-priemyselných vedľajších produktov ako kŕmnych aditív pri ekologickom chove oviec
-
Doba trvania:	1. 1. 2025 – 31. 12. 2028
Evidenčné číslo:	2/0007/25
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Petrič Daniel, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Batťányi Dominika, PhD., Mgr. Bombárová Alexandra, RNDr. Čobanová Klaudia, PhD., RNDr. Kišidayová Svetlana, CSc., MVDr. Leško Matej, MVDr. Váradyová Zora, PhD
Anotácia:	Projekt rieši využitie netradičných krmív s bohatým obsahom polyfenolov ako možnosť zníženia environmentálnej záťaže, ktorá sprevádza endoparazitárne infekcie v chovoch prežúvavcov. Cieľom projektu bude zistiť do akej miery pasienok s bohatou rastlinnou diverzitou a lokálne dostupné agro-priemyselné vedľajšie produkty bohaté na polyfenoly, ovplyvnia bachorovú mikrobiálnu fermentáciu, metanogenézu, metabolizmus lipidov, imunologické parametre a antioxidačný status u jahniat s endoparazitózou. Získanie nových informácií o potenciálnom využívaní netradičných agro-priemyselných vedľajších produktov by mohlo slúžiť ako príklad obehového hospodárstva s nižšou závislosťou od chemických vstupov a lepším využívaním miestne dostupných zdrojov polyfenolov v kontexte agroekologického prístupu živočíšnej výroby.

IKPOSA - Inovatívny a komplexný pohľad na obštrukčné spánkové apnoe
An innovative and comprehensive view of obstructive sleep apnea
Doba trvania:	1. 9. 2024 – 30. 6. 2028
Evidenčné číslo:	APVV-23-0028
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	prof. Ing. Breier Albert, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bertová Anna, PhD., Ing. Husieva Valeriia

KryoEmbryo - Kryotolerancia bovinných embryí produkovaných in vitro z kryokonzervovaných oocytov
Cryotolerance of bovine embryos produced in vitro from cryopreserved oocytes
Doba trvania:	1. 7. 2024 – 30. 6. 2028
Evidenčné číslo:	APVV-23-0203
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Antalíková Jana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Horovská Ľubica, Ing. Jankovičová Jana, PhD., Ing. Michalková Katarína, PhD., Ing. Sečová Petra, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	RNDr. Elena Kubovičová, CSc., Ing. Lucia Olexíková, PhD., Ing. Linda Dujíčková, PhD.
Anotácia:	Účinnou biotechnologickou metódou pre zvyšovanie využiteľnosti reprodukčného potenciálu hovädzieho dobytka je produkcia kvalitných embryí in vitro. Kryokonzervácia oocytov a embryí v kombinácii s oplodnením in vitro (IVF) je dôležitým nástrojom na zachovanie genetických zdrojov. In vitro produkcia (IVP) embryí zo zmrazených oocytov môže, okrem toho, významne prispieť k rozširovaniu a uchovávaniu genofondu ohrozených druhov alebo plemien zvierat, ktorých stavy sa výrazne znižujú. Problémom kryouchovávania IVP embryí je ich znížená odolnosť voči zmrazovaniu v porovnaní s in vivo embryami, čo znižuje počet gravidít kráv po prenose embryí. Existuje mnoho náznakov, že zvýšenie kryotolerancie preimplantačných embryí možno dosiahnuť obohatením kultivačných médií a vitrifikačných roztokov pridaním látok ako sú antioxidanty, rastové faktory, stabilizátory cytoskeletu a iné substancie, ktoré pomôžu zlepšiť antioxidačnú ochranu, stabilizovať cytoskelet, ovplyvniť utilizáciu a ukladanie lipidov alebo iné procesy v bunkách. Predkladaný projekt bude nadväzovať na výsledky nášho predchádzajúceho projektu, počas ktorého sme rozpracovali systém úspešnej kryokonzervácii oocytov s vysokou úrovňou prežívatelnosti a zachovaním vysokej vývojovej kompetencie. Tým sme zabezpečili bohatý zdroj kryouchovavaných oocytov HD pre ďalšie experimenty. Projekt bude zameraný na zvyšovanie kryotolerancie (odolnosť ku kryokonzervácii) embryí získaných z vitrifikovaných oocytov zabezpečením optimálnych kultivačných podmienok. Budú definované nové možnosti hodnotenia kryotolerancie embryí na základe najnovších metód a techník používaných vo svete. Získane výsledky z realizácie projektu budú využiteľne pre banku živočíšnych genetických zdrojov samčích a samičích gamét a embryí.

MOMIKO - Modulátory mikrobiómu pre zachovanie kožného zdravia zvierat
Microbiome modulators for maintaining dermal health in animals
Doba trvania:	1. 7. 2024 – 30. 6. 2028
Evidenčné číslo:	APVV-23-0005
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Strompfová Viola, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD., MVDr. Karahutová Lívia, PhD., MVDr. Štempelová Lucia, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	UVLF - Wolaschka Tomáš, Farbáková Jana
Anotácia:	Koža – plochou najväčší orgán tela- obsahuje širokú škálu mikrorganizmov, ktoré spolu s ich genetickými informáciami a interakciami s hostiteľom tvoria kožný mikrobióm. Mnohé z týchto mikroorganizmov sú neškodné a v niektorých prípadoch dokonca poskytujú vitálne funkcie ako je ochrana pred inváziou patogénnymi organizmami, modulácia funkcie kožného imunitného systému, či urýchlenie hojenia a redukcia zápalu v prípade zranenia.(injury) Dysbióza, teda narušenie rovnováhy medzi mikrobiálnymi komunitami na určitých miestach tela môže viesť k nástupu či progresii ochorení a je stredobodom záujmu súčasného vedeckého výskumu. Cieľom je nájsť inovatívne metódy zachovania kožnej mikrobiálnej homeostázy a vyhnúť sa využívaniu antimikrobiálneho ošetrenia ktoré okrem eradikácie patogénov spôsobujúcich kožné ochorenie redukuje aj prospešnú časť mikrobiómu. Preto cieľom tohto projektu je nájsť efektívnu alternatívu k striktne antibakteriálnym prostriedkom v podobe antibioticky senzitívnej, bezpečnej a účinnej baktérie vyselektovanej z komenzálnej kožnej mikrobioty zdravých zvierat, ktorú bude možné aplikovať na kožné lézie pre podporu hojenia počas dermatologických ochorení komplikovaných infekciou. Takýto prístup k terapii zabráni ďalšiemu šíreniu rezistencie na antibiotiká, predíde tak neúčinnosti liečiv v dôsledku rezistencie a napomôže eliminovať využívanie neekologických liečiv.

Cielená úprava enzýmovej aktivity ako liečebná stratégia pri ochoreniach mozgu rezistentných na farmakoterapiu
-
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0045/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MUDr. Grinchii Daniil, PhD.

Detekcia tichých zabijakov: Stratégie založené na elektrochemických a QCM biosenzoroch na báze aptamérov pre rýchlu, jednoduchú a včasnú detekciu miRNA v diagnostike rakoviny
Biosensing the Silent Killers: Electrochemical and QCM Aptamer-Based Strategies for Rapid, Simple, and Early miRNA Detection in Cancer Diagnosis
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	1/0157/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Domšicová Michaela, PhD., Mgr. Korčeková Jana, PhD.
Anotácia:	Cieľom projektu je vývoj a validácia biosenzora na detekciu mikroRNA pre skorú diagnostikuhematoonkologických ochorení. MikroRNA sú známe svojimi jedinečnými expresnými profilmi a považujú sa zasľubné biomarkery pre včasný záchyt viacerých typov rakoviny. Základom navrhovaných biosenzorov budúšpecifické oligonukleotidy - aptaméry, ktoré poskytujú výhody, ako je vysoká selektivita, afinita a stabilita. Projektbude zahŕňať niekoľko etáp vrátane návrhu a výberu aptamérov, optimalizácie biosenzorov a hodnotenia ichúčinnosti/výkonnosti na vzorkách pacientov. Biosenzory budú vyrobené imobilizáciou aptamérov na pevné Aupovrchy alebo modifikované povrchy nanočastíc zlata. Výkonnosť sa bude hodnotiť z hľadiska citlivosti,špecifickosti, selektivity a reprodukovateľnosti, pričom limity detekcie a lineárne rozsahy sa porovnajú skonvenčnými metódami. Úspešný vývoj aptasenzorov by mohol priniesť revolúciu v diagnostike rakoviny tým, žeumožní včasné a účinné liečebné zásahy.

-
EpCAM Aptasensor: A Novel Platform for Non-Invasive Cancer Cell Detection
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	APD0217
Program:	PostdokGrant
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Domšicová Michaela, PhD.
Anotácia:	Cieľom navrhovaného projektu je vyvinúť vysoko citlivý a špecifický biosenzor na báze aptamérov na detekciubiomarkera rakoviny EpCAM (epitelová adhezívna molekula), ktorý by uľahčil včasnú diagnostiku rakoviny. Výskumsa zameria na objasnenie molekulárnych interakcií medzi EpCAM a jeho špecifickým aptamérom, optimalizáciunávrhu biosenzora pomocou technológie kremenných mikrováh (quartz crystal microbalance - QCM) a overenieplatformy s klinickými vzorkami leukémie a modelovými systémami. Projekt je rozdelený do troch fáz: úvodná fázazahŕňa výber a charakterizáciu vhodných bunkových línií a aptamérov. Ďalšia fáza zahŕňa vývoj a optimalizáciubiosenzora. Posledná fáza je zameraná na validáciu klinických vzoriek. Očakáva sa, že tieto výsledky prispejú kpokroku v neinvazívnej diagnostike rakoviny, poskytnú nové poznatky o interakciách aptamér-biomarker a ponúknunové perspektívy pre budúce diagnostické a terapeutické aplikácie zamerané na rakovinové bunky.

Fosforylácia ryanodínového receptora/Ca2+ kanála ako efektívny regulátor medzi-kanálovej komunikácie
Phosphorylation of the ryanodine receptor/Ca2+ channel as an effective regulator of inter-channel communication
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0010/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Jana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Gaburjáková Marta, PhD., MUDr. Paliokha Ruslan, PhD.
Anotácia:	Ryanodínový receptor (RyR)/Ca2+ kanál je jedným z kritických komponentov Ca2+ signalizácie vo svalových aneuronálnych bunkách. RyR kanály sa in vivo a in vitro samoorganizujú do väčších zhlukov, čím sa vytvárajúvhodné priestorové podmienky na spustenie priamej medzi-kanálovej komunikácie. Molekulárne mechanizmytohto fenoménu, ktorý sa prejavuje synchrónnym (spriahnutým) vrátkovaním viacerých RyR kanálov, nie sú anizďaleka pochopené. Cieľom projektu je ukázať, že in vitro vynútená fosforylácia RyR kanálov významnou mierouovplyvňuje existenciu a stabilitu spriahnutého vrátkovania v srdci. Ďalej nás bude zaujímať efekt chronickej invivo fosforylácie RyR kanálov, ktorá je prítomná v rôznych patologických stavoch postihujúcich srdce ako ajmozog. Predpokladáme, že stabilizovanie spriahnutého vrátkovania by mohlo znamenať významný posun vúspešnosti liečby kanalopatií spojených s dysfunkciou RyR kanála, preto bude dôležitou súčasťou projektu ajotestovanie efektu nového sľubného liečiva Rycal-S107.

Charakterizácia mikrobiómu integumentárneho systému u koní a jeho cielená modulácia
Characterization of the equine skin microbiome and its targeted modulation
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0004/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Strompfová Viola, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	MVDr. Baran Vladimír, CSc., MVDr. Štempelová Lucia, PhD.
Anotácia:	Koža, plochou najväčší a najviac exponovaný orgán, predstavuje súčasne ekologickú niku pre enormné spektrum mikroorganizmov, ktoré prispievajú ku bariérovej funkcii kože a kožnej homeostáze. Akékoľvek zmeny v populácii komenzálnych mikroorganizmov sú asociované s fyziologickými zmenami aké nastávajú počas rôznych dermatologických ochorení či počas starnutia. Napriek tomu, množstvo poznatkov o zložení, diverzite a funkciách kožnej mikrobioty u koní je zanedbateľné. Poznanie taxonomického zloženia mikrobioty za fyziologických a patologických podmienok a jeho vlastností, čo je cieľom tohto projektu, pomôže s hľadaním vhodných stratégií terapie u pomerne často sa vyskytujúcich dermatologických ochorení u koní, pomôže zlepšiť welfare urýchlením hojenia a samozrejme pomôže znížiť nebezpečenstvo antibioticky rezistentných bakteriálnych kmeňov. Súčasťou projektu bude štúdium antimikrobiálneho účinku naturálnych bioaktívnych substancií ako prostriedku pre redukciu infekcií kože u koní.

Medzidruhové hybridy kvasiniek ako nástroj na štúdium bunkových interakcií i produkciu nealkoholického piva.
Interspecies yeast hybrids as a tool to study cellular interactions and non-alcoholic beer production.
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	1/0337/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Pôvod nových druhov je možné experimentálne študovať na kvasinkách, kde nové druhy vznikajú v procese speciácie z medzidruhových hybridov a kľúčovú úlohu zohrávajú „nenaladené“ nukleomitochondriálne interakcie. Našou ambíciou je použiť viacero hybridov s rôznymi variantmi mitochondriálnej DNA (mtDNA) a naplniť ciele z predchádzajúcich projektov VEGA, kde sa nám podarilo vybudovať originálne metodologické zázemie. V tomto projekte sa zameriame na zistenie podstaty mutácií „gain-of-function“, ktoré umožňujú bunke adaptovať sa na cudziu mtDNA; objasnenie závislosti udržiavania mtDNA od syntézy mitochondriálnych proteínov; objasnenie povahy tvorby enzýmov v medzidruhových hybridoch, vytvorenie mtDNA bez duplikácií so zásadne preusporiadaným poradím génov. Chceme tiež využiť naše skúsenosti s medzidruhovými hybridmi a skonštruovať kvasinky na výrobu nealkoholického piva.

Nové prístupy účinnej aplikácie rastlinných aditív vo výžive zvierat.
Novel approaches for effective utilization of phytoadditives in animal nutrition.
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	VEGA 2/0005/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Plachá Iveta, PhD
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bačová Kristína, PhD., prof. MVDr. Faix Štefan, DrSc., RNDr. Kopčáková Anna, PhD., RNDr. Krištofová Radoslava, RNDr. Takácsová Margaréta, PhD.
Anotácia:	V súčasnej dobe sa rastlinným aditívam v chove zvierat venuje veľká pozornosť. Jedným z kľúčových faktorov, ktorý ovplyvňuje zdravie zvierat je tzv. koncept „zdravého čreva“. Je známe, že fenolické zložky rastlín sú vďaka svojim silným antioxidačným a antimikrobiálnym vlastnostiam schopné pozitívne ovplyvniť prostredie gastrointestinálneho traktu. Najdôležitejším aspektom ich účinku je množstvo zložiek uvoľnených z prijatej potravy a ich schopnosť prestupovať cez črevnú bariéru. Ich účinná a bezpečná aplikácia si vyžaduje ďalšie štúdie, ktoré nám pomôžu čo najpresnejšie pochopiť ich metabolické procesy v organizme a zároveň hľadať nové možnosti podávania, ktoré zabezpečia ich uvoľňovanie až na mieste ich najúčinnejšej absorpcie. Podstatou projektu je sledovať biotransformačné procesy stabilizovanej formy tymolu, hlavnej zložky dúšky tymiánovej v organizme králikov, keďže predstavujú vhodný model pre sledovanie využiteľnosti živín z prijatej potravy.

RESTORE - Polymérne nanonosiče pre neuroregeneráciu a bezpečný systémový klírens
Polymeric nanocarriers for neuroregeneration and safe systemic clearance
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	APD0166
Program:	PostdokGrant
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Ondáčová Katarína, PhD.
Anotácia:	Projekt sa zaoberá neuroterapeutickým využitím nanočastíc na báze polyoxazolínov, ktoré predstavujú triedubiokompatibilných a hydrofilných polymérov vhodných pre cielené dodávanie liečiv do organizmu. Prvá fáza projektuje zameraná na monitorovanie spôsobu, akým sú tieto častice odstraňované z tela – najmä či sa akumulujú vorgánoch, alebo sú kompletne vylučované obličkami po intranasálnom podaní. Druhá fáza sa zaoberá regenerácioucentrálnej nervovej sústavy (CNS) vďaka použitiu týchto nanonosičov so zapúzdrenou Chondroitinázou ABC. ChABCje enzým, ktorý podporuje regeneráciu CNS odbúravaním inhibičných zložiek extracelulárnej matrix v poškodenomnervovom tkanive. Cieľom projektu je získať informácie o bezpečnosti použitia polymérnej nanočasticeprostredníctvom účinného vylučovania z organizmu a zároveň dosiahnuť funkčné zotavenie po akútnom poškodeníCNS, pomocou cielenej mozgovej terapie. Náš projekt preto pomôže otvoriť nové možnosti pre neinvazívnuneuroregeneratívnu nanomedicínu.

Príčiny a dôsledky variability spevu spevavcov
Causes and consequences of birdsong variability
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0150/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Hoďová Vladimíra, RNDr. Košťál Ľubor, CSc., Mgr. Pavuková Eva, PhD., Mgr. Radič Rebecca
Anotácia:	Spevavce sú schopné imitovať zvuky iných jedincov svojho druhu a ich spev zdieľa podobnosti s rečou človeka.Rôzne druhy sa líšia vo veľkosti repertoáru aj vo variabilite piesní. V tomto projekte je cieľom sledovať príčinytejto variability a jej význam. Vyššia variabilita piesne je spojená s vyššou neurogenézou, a preto budemesledovať, či eliminácia nových neurónov vedie k zníženej variabilite. Použijeme na to adeno-asociovaný vírus azredukujeme prijímanie nových neurónov vo vokálnych oblastiach sprostredkujúcich spev. Budeme pritomsledovať účinky vírusu na neurogenézu a na spev. Význam variability piesní budeme sledovať u samíc, ktorésíce nespievajú, ale dokážu sa naučiť a rozoznávajú piesne rôznych samcov. V projekte zistíme, či vediarozoznať aj rôzne variabilné piesne a či majú preferenciu pre niektorý typ piesne. Výsledky tohto projektu ukážu,či je funkciou neurogenézy v dospelom mozgu spevavcov vnášať variabilitu do spevu, a tiež či táto variabilita mápraktický význam pri získavaní partnera.

Štúdium procesov asociovaných s maturáciou býčích spermií
Study of processes associated with bull sperm maturation
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0074/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Jankovičová Jana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Antalíková Jana, PhD., Ing. Horovská Ľubica, Ing. Michalková Katarína, PhD., Ing. Sečová Petra, PhD.
Anotácia:	U cicavcov možno oplodnenie charakterizovať ako komplexný proces, sled niekoľkých vysoko usporiadaných udalostí. Predpokladom splynutia gamét je ich morfologická a funkčná zrelosť. Projekt je zameraný na štúdium molekúl zúčastňujúcich sa dozrievania samčích pohlavných buniek, teda procesov od vývoja spermií v procese spermatogenézy v semenníku, dozrievania spermií v nadsemenníku až po ejakuláciu. Cieľom projektu je analýza proteínov a lipidov na spermiách v rôznom štádiu zrelosti, somatických bunkách orgánov samčieho pohlavného systému a extracelulárnych vezikulách, pričom budeme študovať ich glykozylačné modifikácie, distribúciu a dynamiku s využítím hovädzieho dobytka ako modelového organizmu. So zámerom študovať proces kapacitácie spermií sa pokúsime vypracovať optímálnu metódu detekcie kapacitačného statusu býčích spermií. Získané výsledky môžu prispieť k pochopeniu fyziológie reprodukcie cicavcov ako celku za fyziologických, ale aj patologických podmienok.

Zmeny metylácie DNA sprevádzajúce rozvoj viacliekovej rezistencie
DNA methylation changes accompanying the development of multidrug resistance
Doba trvania:	1. 1. 2024 – 31. 12. 2027
Evidenčné číslo:	2/0046/24
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Pavlíková Lucia, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Boháčová Viera, CSc., Ing. Husieva Valeriia, RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Ing. Pelegrinová Lívia, Ing. Sulová Zdena, DrSc., Mgr. Šereš Mário, PhD., Ing. Šimoničová Kristína, PhD.
Anotácia:	Rozvoj viacliekovej rezistencie (MDR z anglického multidrug resistance), sprostredkovaný nadexpresiou ABC transportérov, predstavuje ťažko prekonateľnú prekážku pri chemoterapii nádorových ochorení. MDR fenotyp je sprevádzaný aj aktiváciou ďalších obranných mechanizmov, ktoré chránia bunku pred poškodením cytostatikami, a to aj takým, ktoré nie sú substrátmi ABC transportérov. Pôvod týchto mechanizmov môže byť dvojaký. Môžu priamo súvisieť s prítomnosťou ABC transportéra v bunkách z dôvodu spoločných mechanizmov riadiacich ich indukciu alebo sa rozvinuli v dôsledku selekčného tlaku cystostatík počas liečby ale nezávisle od indukcie expresie ABC transportérov. Práve zmeny v metylácii promótorových oblastí génov ktorých modulácia môže byť zahrnutá v rozvoji viacliekovej rezistencie môžu byť zodpovedné za širokú variabilitu odpovedí buniek na chemický stres vyvolaný cytostatikami a často konštatované zmeny v diferenciačnom statuse buniek.

Identifikácia prírodných látok a ich derivátov s cytotoxickým účinkom na leukemické bunky s vyvinutou viacliekovou rezistenciou
-
Doba trvania:	1. 9. 2023 – 31. 8. 2027
Evidenčné číslo:	09I03-03-V02-00020
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Husieva Valeriia

Lipidový metabolizmus a jeho úloha v bioenergetike mitochondrií
Lipid metabolism and its role in mitochondrial bioenergetics
Doba trvania:	1. 9. 2023 – 31. 8. 2027
Evidenčné číslo:	09I03-03-V02-00020
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Zriniová Ingrid

BPKMKZHPMF - Bezantibiotické prístupy kontroly mastitíd dojníc so zvýšením hygieny prostredia na produkčných farmách
Non-antibiotic approaches to control mastitis of cows with an increase in the hygiene of dairy farms conditions
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0457
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Augustinská Danuše, MVDr. Galambošiová Tímea, MVDr. Karahutová Lívia, PhD., Timková Iveta
Anotácia:	Zápaly mliečnej žľazy - mastitídy sú v súčasnosti jedným z troch hlavných ochorení, s ktorým sa stretávajúchovatelia dojníc. Najčastejšou liečbou mastitídnych kráv je antibiotická terapia počas laktácie ale aj v programochceloplošného zasušovania. Častá aplikácia intramamárnych antibiotík spôsobuje niekoľko vážnych problémovakými sú nízka úspešnosť liečby, bakteriálna rezistencia a prítomnosť antimikrobiálnych rezíduí v mlieku. Z tohtodôvodu Európska únia vo svojej stratégii "Farm to Fork" plánuje znížiť spotrebu antibiotík pre hospodárske zvieratáo 50%, k čomu prispieva aj nový zákon platný od januára 2022, ktorý zakazuje všetky formy rutinného užívaniaantibiotík a oxidu zinku vrátane preventívnej skupinovej liečby a celoplošného zasušovania kráv. Na Slovensku akoaj v okolitých štátoch EU nie sú zavedené metodické postupy pre chovateľov dojníc ako majú postupovať prizasušovaní kráv s cieľom zníženia používania antibiotík. Predkladaný projekt komplexne rieši aktuálne problémychovateľov dojníc so zameraním na praktickú racionalizáciu a implementáciu nových postupov pri diagnostike,tlmení a prevencii mastitíd. Zavedenie nových diagnostických metód priameho a nepriameho stanoveniasymptómov zápalu mliečnej žľazy doplnené o analýzu dojníc na základe klinického vyšetrenia a výs ledkov kontrolyúžitkovosti s aplikáciou algoritmických modelov pre detekciu rizikových kráv v jednotlivých fázach laktácie patriamedzi základne zámery projektu pre zníženie výskytu mastitíd. Jednou z nových implementačných zložiek projektudo praxe pre zníženie spotreby antibiotík bude zavedenie selektívnych programov zasušovania dojníc s vývojomúčinného ochranného prostriedku pre ošetrenie vemena na báze laktobacilov. Pre komplexnú elimináciupatogénov z prostredia dojárne bude použitý nový dezinfekčný prostriedok, navrhnutý riešiteľským kolektívom,ktorého zloženie bude spĺňať požadované parametre z hľadiska jeho účinnosti pre široké spektrum rezistentnýchbaktérií.

FATSPOMBE - Funkčná analýza TOR signálnej dráhy v regulácii abiotického stresu v kvasinke Schizosaccharomyces pombe
Functional analyses of TOR signaling pathway in the regulation of abiotic stress response in the fission yeast
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0294
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Bakošová Anetta, PhD.
Anotácia:	V dôsledku moderného životného štýlu, je organizmus na dennej báze napádaný rôznymi poškodzujúcimi látkami, oxidantmi, spôsobujúcimi zvyšovanie produkcie reaktívnych foriem kyslíka, čo vedie k oxidatívnemu stresu. Pochopenie mechanizmu pôsobenia toxikantov potravinového pôvodu na biochemické a fyziologické procesy značne prispieva k špecifikácii ich toxicity. TOR signálne dráhy patria k hlavným regulátorom rastu a metabolizmu buniek v podmienkach rôznych stresových situácií. Cieľom predkladaného projektu je prostredníctvom kvasinky Schizosaccharomyces pombe na rôznych hierarchických úrovniach organizácie bunky (od molekulárnej úrovne po ionóm) analyzovať úlohu TOR kinázy v regulácii obranných buknových mechanizmov a bunkového cyklu v prostredí zaťaženom akrylamidom a jeho metabolitmi. Komplex TORC1 kvasinky S. pombe, ktorý obsahuje katalytickú podjednotku Tor2 a komplex TORC2, ktorý obsahuje Tor1 kinázu, podľa všetkého zohrávajú opačné, avšak vysoko koordinované funkcie v regulácii rastu, bunkového cyklu a sexuálneho vývoja. Napriek tomu, že úloha TOR signalizačných dráh v bunkovej odpovedi na rôzne druhy stresu je intenzívne študovaná, presný mechanizmus regulácie bunkovej odpovede prostredníctvom TORC2 a jej katalytickej podjednotky Tor1 v kvasinke S. pombe, v prostredí zaťaženom potravinovými toxikantmi, zostáva neobjasnený. Cieľom navrhovaného projektu je s použitím najmodernejších dostupných -OMIC metód v oblasti molekulárnej biológie, genomiky, transkriptomiky a ionomiky, spektroskopie, biochémie, mikroskopie a vizualizácie študovať molekulárne mechanizmy TOR signalizácie v obranných reakciách bunky a udržaní homeostázy, ako aj regulácii priebehu bunkového cyklu.

Molekulárne mechanizmy interakcie signálnych dráh kortikosteroidov a monoamínov v kardio- a neuropatológiách vyvolaných stresom
-
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0061
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Marta, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	MSc. Adnan Mohammad, Mgr. Baglaeva Iuliia, PhD., Mgr. Bukatová Stanislava, PhD. , RNDr. Cagalinec Michal, PhD., MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc, Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., MUDr. Grinchii Daniil, PhD., MSc. Ijaz Hira, RNDr. Mach Mojmír, PhD., RNDr. Májeková Magdaléna, PhD., Mgr. Novak Anastasiia, Mgr. Račický Matej, RNDr. Zahradníková, ml. Alexandra, PhD., Mgr. Zvozilová Alexandra
Anotácia:	Stres je definovaný ako odpoveď organizmu na vonkajšie stresory, ktoré spôsobujú narušenie homeostázy. Živé organizmy sú vystavené takýmto stresorom počas celého života, pričom k prvej expozícii môže dôjsť ešte pred narodením (napr. v dôsledku infekcie matky počas tehotenstva). Stres nemusí byť iba škodlivý. Regulovaná expozícia môže mať na organizmy aj pozitívny vplyv (napr. kognitívna behaviorálna terapia). Naopak, chronický stres negatívne ovplyvňuje najmä kardiovaskulárny a nervový systém, čo vedie k rozvoju rôznych patológií, ktoré patria k najčastejším príčinám invalidity a smrti. Na základe našich doterajších výsledkov na potkanoch predpokladáme, že interakcia medzi kortikosteroidmi a monoamínmi je významným faktorom, ktorý určuje či reakcia organizmu určitého pohlavia na daný stresor bude pre neho škodlivá, neutrálna alebo dokonca pozitívna. Našim cieľom je detailnejšie preskúmať molekulárne mechanizmy interakcie kortikosteroidov s monoamínmi v potkaňom modeli prenatálneho stresu (prenatálna stimulácia imunitného systému matky aplikovaním LPS) a prepojenie tejto interakcie s Ca2+ signalizáciou, ktorá sa podieľa na dekódovaní rôznych signálov do špecifických bunkových odpovedí. Sústredíme sa predovšetkým na preskúmanie zmien vyvolaných prenatálnym stresom na úrovni kontraktility kardiomyocytov a excitability serotonergných a dopaminergných neurónov v strednom mozgu. Ca2+ signalizácia ako možný vnútrobunkový efektor interakcie kortikosteroidov s monoamímni bude sledovaná na úrovni vnútrobunkových Ca2+ kanálov, ktoré patria k hlavných komponentov Ca2+ signalizácie v kardiomyocytoch ako aj neurónoch. Ďalej otestujeme predpokladaný terapeutický potenciál pyridoindolov v liečbe neurologických ako aj kardiovaskulárnych ochorení vyvolaných prenatálnym stresom. Testovanie bude zahŕňať in silico modelovanie (počítačové simulácie interakcií liečiva) a in vivo aplikáciu.

mClicID - Na stope identity mitochondriálneho chloridového kanálu
-
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0085
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Andelová Natália, PhD., Ing. Ferko Miroslav, PhD., Mgr. Grman Marián, PhD., RNDr. Ondáčová Katarína, PhD., Mgr. Polčicová Katarína, PhD., Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.

PUFA-REPRO-BOOST - Prevencia reprodukčného zlyhania v období pripúšťania zvierat prostredníctvom skrmovania kŕmnych aditív s vysokým obsahom polynenasýtených mastných kyselín
Prevention of periconceptional reproductive failure in animals via supplementation of diet with various sources of polyunsaturated fatty acids
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0071
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Fabian Dušan, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Babeľová Janka, PhD., RNDr. Čikoš Štefan, DrSc., RNDr. Kovaříková Veronika, PhD., PhDr. Pisko Jozef, PhD., Mgr. Rušinová Laura, MVDr. Šefčíková Zuzana, CSc., RNDr. Špirková Alexandra, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Anotácia:	V posledných dekádach bol zaznamenaný znepokojujúci pokles v reprodukčnej výkonnosti hospodárskych zvierat. Jedna z možností, ktorá by mohla pomôcť znížiť výskyt zlyhania reprodukčného procesu, je skrmovanie diét obohatených benefične pôsobiacimi lipidmi. Vedľajšie produkty extrakcie olejov z technických plodín predstavujú zaujímavý zdroj pre takéto použitie. Hlavným cieľom projektu bude zhodnotiť vplyv obohatenia diéty mletými produktmi zo semien ľanu siateho a ľaničníka siateho, tzn. zdrojmi bohatými na polynenasýtené mastné kyseliny (PNMK), na schopnosť zabreznúť a znížiť skoré embryonálne straty na dvoch zvieracích modeloch - pubertálnych prasniciach a samiciach myší. Experimentálne zvieratá budú kŕmené diétou obohatenou o PNMK niekoľko týždňov pred štandardnou dobou pripúšťania. Po zhodnotení základných reprodukčných parametrov budú vyšetrené biochemické zmeny v mikroprostredí vyvíjajúcich sa zárodočných buniek a dopad týchto zmien na antioxidačnú aktivitu a stabilitu membrán oocytov a proliferačnú a reparačnú aktivitu preimplantačných embryí. V rámci skúmania mechanizmov študovaného vplyvu bude hodnotená expresia relevantných molekúl (receptory pre hormóny, prostaglandíny, biosyntetické enzýmy, regulačné proteíny, atď.) v oocytoch, embryách a tkanivách reprodukčného traktu. V ďalšej fáze projektu bude zhodnotený potenciál potravou prijatých PNMK pôsobiť protektívne voči reprodukčným poruchám, ktoré súvisia so starnutím zvierat a oxidačným stresom in vitro. Štúdia prinesie nové poznatky o mechanizmoch vplyvu PNMK na ovuláciu a skorý embryonálny vývin. Získané výsledky bude možné využiť v chove hospodárskych zvierat a veterinárnej praxi.

Sledovanie pravosti a kvality medu na základe prítomnosti a obsahu autentických včelích proteínov v mede, predovšetkým hlavného proteínu včelej materskej kašičky - apalbumínu1
-
Doba trvania:	24. 5. 2024 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:
Program:	Iné projekty
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bíliková Katarína, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Krištof Kraková Tatiana

ERG1LD - Úloha Erg1p v homeostáze lipidov a proteómu lipidových partikúl
Role of Erg1p in lipid homeostasis and lipid droplet proteome
Doba trvania:	1. 7. 2025 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	SK-TW-24-0003
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	Chao-Wen Wang
Anotácia:	Steroly, vrátane ergosterolu u kvasiniek a cholesterolu u ľudí, sú základnými zložkami bunkových membrán, ktoré sa syntetizujú prostredníctvom prísne regulovanej konzervovanej dráhy. Skvalénmonooxygenáza, známa ako Erg1 u kvasiniek, katalyzuje kľúčový krok v biosyntéze sterolov a predstavuje nový terapeutický cieľ pri liečbe fungálnych infekcií, ochorení súvisiacich s narušeným metabolizmom cholesterolu a niektorými typmi rakoviny. Napriek tomu funkcia a regulácia Erg1 zostávajú málo preskúmané. Lipidové častice (LD), ktoré ukladajú neutrálne lipidy a intermediáty sterolov vrátane skvalénu, môžu zohrávať kľúčovú regulačnú úlohu tým, že zachytávajú enzýmy ako Erg1, avšak tento proces si vyžaduje ďalší výskum. Cieľom tejto spolupráce je objasniť vplyv zmien v metabolizme lipidov na dynamiku proteómu LD. Našou hlavnou úlohou je skúmať adaptáciu proteómu LD na zvýšené hladiny skvalénu spôsobené znížením Erg1 u kvasiniek ako modelového organizmu. Navyše plánujeme vytvoriť nové genetické kmene a nástroje na skúmanie metabolizmu lipidov, biogenézy LD a regulačných dráh bunkového cyklu.

RETATGZPP - Využitie rekombinantných enzýmov s tioglukozidázovou aktivitou na transformáciu rastlinných glukozinolátov a ich analógov na biologicky aktívne látky s preventívnym a supresívnym účinkom na rozvoj neoplázie.
Use of recombinant enzymes with thioglucosidase activity for the transformation of plant glucosinolates and their analogues into biologically active substances with preventive and suppressive effect on neoplasia development
Doba trvania:	1. 7. 2023 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	APVV-22-0383
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Imrichová Denisa, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bertová Anna, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD., Ing. Sulová Zdena, DrSc., Ing. Šimoničová Kristína, PhD., Yoldi Vergara Alberto , MSc.
Anotácia:	Rôzne civilizačné ochorenia sú v súčasnosti vážnym problémom so značným spoločenským dosahom. Medzi nimi sú choroby kardiovaskulárneho systému a rakovina dominantnými príčinami ľudskej úmrtnosti, ktoré predstavujú približne 70 - 80 % všetkých úmrtí. Onkologické ochorenia vznikajú na základe indukovaných porúch homeostázy buniek, ktoré podmieňujú ich neoplastickú transformáciu a rozvoj ochorenia. Vzhľadom na charakter ich vzniku, ktorý je podmienený genotypovými a fenotypovými zmenami buniek, ich druhovou rozmanitosťou a vznikom multirezistencie nádorových buniek, je liečba onkologických ochorení veľmi často komplikovaná a len v niektorých prípadoch vedie k úplnému vyliečeniu. Okrem hľadania liečby rakoviny sa veľká pozornosť venuje chemopreventívnym látkam. Chemopreventívne účinky proti rakovine a iným civilizačným ochoreniam boli potvrdené v prípade rastlinných izotiokyanátov (ITC). ITC sú prítomné v biologicky neaktívnej forme ako glukozinoláty (GLS) v kapustovej zelenine. Kľúčovým krokom pri tvorbe aktívnych ITC je premena rastlinných GLS pôsobením enzýmu myrozinázy. Keďže biologická dostupnosť ITC v kapuste je nedostatočná, riešením je vyvinúť výživovú formuláciu obsahujúcu vhodný glukozinolát a myrozinázu, ktorá umožní tvorbu aktívnej formy ITC v podmienkach in situ. Cieľom projektu je rekombinantná príprava rastlinných myrozináz s novými katalytickými vlastnosťami, ktoré umožnia účinnejšiu transformáciu GLS na ITC. Novosyntetizované substráty GLS s modifikovaným aglykónom sa použijú aj na zvýšenie cytotoxicity ITC. Projekt bude zahŕňať charakterizáciu účinku ITC na neoplastické bunky a identifikáciu molekulárnych mechanizmov ich účinku.

LipMem - Za hranice membrán vďaka cezhraničnej medzinárodnej spolupráci
Bridging Borders in Membrane Science: A Multinational Study on Synthetic Lipid Systems and Vesicles
Doba trvania:	1. 7. 2025 – 30. 6. 2027
Evidenčné číslo:	DS-FR-24-0032
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Domšicová Michaela, PhD., Mgr. Gaburjáková Jana, PhD., Mgr. Gaburjáková Marta, PhD.
Anotácia:	Fosfolipidové dvojvrstvy sú molekulárnym základom biologických membrán, ktoré obklopujú všetky živé organizmy, ale aj iné biologicky významné objekty, ako sú lipozómy alebo extracelulárne častice. Na tomto rozhraní prebiehajú mnohé dôležité procesy, ako napríklad oxidačný stres, infekcia a metabolizmus. Preto je dobré vyvinúť metódy pre skúmanie tejto oblasti, ktoré vychádzajú zo syntetických dvojvrstiev ako ľahko dostupným modelom biologickej membrány a naväzujú membránami vytvorenými biologickými procesmi, napr. membránami, ktoré obklopujú častice alebo bunky. Celkovým cieľom projektu je zlepšiť pochopenie správania syntetických fosfolipidových membrán a s nimi spojených vezikulárnych systémov, ich vzájomných interakcií v rôznych prostrediach a za rôznych podmienok pomocou najmodernejších biofyzikálnych techník: atómovej silovej mikroskopie (AFM), Ramanovej spektroskopie a fluorescenčnej mikroskopie.

Analýza neurogenézy a neurozápalu indukovaného léziou v mozgu zebričky červenozobej
-
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	APP0800
Program:	DoktoGrant
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Hoďová Vladimíra
Anotácia:	Poranenia mozgu a neurodegeneratívne ochorenia patria medzi hlavné príčiny úmrtnosti a pretrvávajúcichzdravotných postihnutí. Obmedzená regenerácia centrálneho nervového systému (CNS) u dospelých cicavcov je doveľkej miery dôsledkom neurozápalu. Na druhej strane mozog spevavcov je schopný po poškodení regenerovať. Poporanení dochádza k uvoľneniu prozápalových cytokínov, ktoré aktivujú imunitné bunky na odstránenie patogénov aopravu tkaniva, a nasleduje uvoľňovanie protizápalových cytokínov podporujúcich regeneráciu. Hoci je zápal častovnímaný ako škodlivý, za určitých podmienok môže podporovať neurogenézu. Tento projekt sa zameria nasledovanie časovej dynamiky expresie mRNA pro- a proti-zápalových cytokínov po neurotoxickej lézii striata svyužitím modelu spevavcov, ktorých CNS vykazuje výnimočnú schopnosť štrukturálnej aj funkčnej regenerácie.

Identifikácia behaviorálnych a neurobiologických indikátorov pozitívneho welfaru hydiny
Identification of behavioural and neurobiological indicators of positive poultry welfare
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	2/0129/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Košťál Ľubor, CSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Pichová Katarína, PhD.
Anotácia:	V oblasti vedy o welfare zvierat je znateľný posun od negatívneho welfaru, štúdia fenoménov ako je strach,bolesť alebo utrpenie, k pozitívnemu welfaru. Okrem hľadania indikátorov pozitívneho welfaru to znamená ajhľadanie spôsobov ako navodiť pozitívne afektívne stavy, pozitívny welfare. Cieľom projektu je overiť možnostinavodenia pozitívneho welfaru hydiny cestou anticipácie odmeny, pozitívneho kontrastu vo veľkosti odmenyalebo pozitívnej kontroly zvierat nad ich prostredím resp. zdrojmi. Overíme možnosti automatizácie záznamusprávania ako dôležitého indikátora welfaru a hypotézu o intenzite neurogenézy v hipokampe ako markerikumulatívnej afektívnej skúsenosti.

Interakcia mitochondriálneho chloridového kanálu s translokátorovým proteínom
-
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	2/0051/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Ševčíková Tomášková Zuzana, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Ondáčová Katarína, PhD.

Molekulárne mechanizmy reakcií preimplantačného embrya na faktory prostredia
Molecular mechanisms of preimplantation embryo responses to environmental factors
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	2/0041/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Čikoš Štefan, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Babeľová Janka, PhD., MVDr. Fabian Dušan, DrSc., RNDr. Kovaříková Veronika, PhD., PhDr. Pisko Jozef, PhD., Mgr. Rušinová Laura, MVDr. Šefčíková Zuzana, CSc., RNDr. Špirková Alexandra, PhD.
Anotácia:	Predložený projekt sa zaoberá preimplantačným ebmryonálnym vývinom, pričom sa zameriava na molekulárne mechanizmy, ktorými preimplantačné embryo reaguje na faktory prostredia. Skúmaná bude úloha vybraných bunkových receptorov s dôrazom na možné interakcie medzi receptormi aktivovanými rovnakými, alebospolupôsobiacimi ligandami (glutamát, glycín, GABA, vybrané insekticídy). Skúmaný bude aj vplyv transportérov prenášajúcich receptorové ligandy na výslednú reakciu embrya. Analyzované budú vybrané vnútrobunkové signálne molekuly a procesy zahrnuté do aktivácie identifikovaných receptorov a tiež prípadné alternatívne mechanizmy (ako je oxidatívny stres) aktivované pôsobením skúmaných ligandov. Poznanie mechanizmov, ktorými faktory prostredia ovplyvňujú vývin preimplantačného embrya môže prispieť k rozvoju postupov v oblasti manažmentu chovu, výživy a zdravia zvierat, ktoré povedú k zníženiu ekonomických strát v živočíšnej produkcii zapríčinených skorými embryonálnymi stratami, alebo neskoršími poruchami zdravia.

Proteíny prenášajúce lipidy - štúdium molekulárnych mechanizmov a ich možné využitie ako cieľov intervencie pri liečbe niektorých ochorení.
Lipid transfer proteins – study of molecular mechanisms and their potential as targets in treatment of selected human diseases.
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	2/0047/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Griač Peter, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	Ing. Pokorná Lucia, Šťastný Dominik, M.Sc., RNDr. Tahotná Dana, CSc.
Anotácia:	Úlohou projektu je preskúmať molekulárne mechanizmy fungovania niektorých lipidy prenášajúcich proteínov amožnosti ich využitia ako cieľov liečby vybraných ľudských ochorení spôsobených mikroorganizmami aparazitmi. Zameriame sa na dva typy ochorení: kvasinkové a hubové ochorenia a na maláriu, spôsobenúprvokom Plasmodium falciparum. Absencia fosfatidylinozitol transferového proteínu (PITP) Pdr16 spôsobuje ukvasinkových mikroorganizmov zvýšenie ich citlivosti ku klinicky používaným antimykotikám. Aby smeporozumeli, prečo sa tak deje, budeme skúmať u modelového organizmu, kvasinky Saccharomyces cerevisiae,aká je fyziologická úloha a molekulárny mechanizmus pôsobenie proteínu Pdr16 a jemu veľmi príbuznéhoproteínu Pdr17. U P. falciparum budeme študovať dva PITP s CRAL-TRIO štruktúrnou doménou, ktorú majútieto proteíny spoločné so Sec14p S. cerevisiae. Využijeme poznatky, že Sec14p môže byť inhibovanýmolekulami, z ktorých sú niektoré v štádiu klinického skúmania ako potenciálne antimykotiká.

Špecifické zmeny v expresii niektorých génov zahrnuté v rozvoji rezistencie leukemických buniek voči xenobiotikám
-
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	2/0030/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	prof. Ing. Breier Albert, DrSc.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Bertová Anna, PhD., RNDr. Boháčová Viera, CSc., RNDr. Imrichová Denisa, PhD., Ing. Kontár Szilvia, PhD., RNDr. Kšiňanová Martina, PhD., Mgr. Pavlíková Lucia, PhD., Ing. Pelegrinová Lívia, Ing. Sulová Zdena, DrSc.

Vplyv vedľajších produktov agropriemyslu s obsahom polyfenolov na imunitnú odpoveď jahniat s endoparazitózou
The effect of agro-industrial by-products containing polyphenols on the immune response of lambs with endoparasitosis
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:
Program:	Návratová projektová schéma
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Batťányi Dominika, PhD.
Anotácia:	Gastrointestinálne nematódy predstavujú vážny problém pre zdravie a produktivitu oviec. Ich kontrola je tradične založená na opakovanom používaní antihelmintík, čo vedie k riziku rezistencie parazitov. Rastúci dopyt po ekologicky udržateľných riešeniach zvyšuje potrebu alternatívnych stratégií. Perspektívu ponúkajú nutraceutiká bohaté na polyfenoly, ktoré podporujú imunitné odpovede hostiteľa a znižujú parazitárnu záťaž. Vedľajšie agropotravinárske produkty predstavujú cenovo a lokálne dostupný zdroj polyfenolov, pričom ich využitie zároveň prispieva aj k znižovaniu environmentálnej záťaže. Cieľom projektu je preskúmať potenciál týchto odpadových produktov ako krmiva pre jahňatá s endoparazitózou a posúdiť ich účinky na imunitné reakcie. Očakávaným prínosom je prehĺbenie poznatkov o vzťahu výživy a imunity, návrh udržateľnejších stratégií kontroly parazitov a zníženie ekologickej stopy.

Využitie agropotravinárskych priemyselných odpadov - výliskov z bobuľového ovocia u jahniat
-
Doba trvania:	1. 1. 2026 – 31. 12. 2026
Evidenčné číslo:	APP0770
Program:	DoktoGrant
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Leško Matej
Anotácia:	Projekt rieši využitie agropotravinárskych priemyselných odpadov - výliskov z bobuľového ovocia s bohatým obsahom polyfenolov ako krmiva s možnosťou zníženia environmentálnej záťaže, ktorá sprevádza endoparazitárne infekcie v chovoch malých prežúvavcov. Infekcie spôsobené gastrointestinálnymi nematódami ovplyvňujú množstvo faktorov súvisiacich s účinnosťou a využitím krmiva a zároveň prispievajú k zvýšenej intenzite emisií skleníkových plynov, hlavne metánu. Cieľom projektu je zistiť účinnosť výliskov z čučoriedok na bachorovú fermentáciu, metanogenézu a zlepšenie zdravia jahniat pri endoparazitických infekciách. Využitie týchto agropotravinárskych priemyselných odpadov by mohlo byť príkladom cirkulárneho hospodárstva s využívaním lokálne dostupných zdrojov bioaktívnych látok v kontexte agroekologického prístupu k živočíšnej výrobe.

Objasnenie funkcie vybraných génov v meiotickom delení u kvasinky Schizosaccharomyces pombe
Elucidation of the function of selected genes in meiotic division in the yeast Schizosaccharomyces pombe
Doba trvania:	1. 1. 2023 – 30. 12. 2026
Evidenčné číslo:	1/0340/23
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Bakošová Anetta, PhD.
Spoluriešitelia mimo SAV:	Prof.
Anotácia:	Správne rozdelenie chromozómov počas meiotického delenia je nevyhnutné pre pohlavné rozmnožovanie. V predchádzajúcich projektoch sme v skríningu zbierky mutácií (Bioneer) identifikovali niekoľko génov potrebných pre správnu segregáciu chromozómov počas meiózy v kvasinke Schizosaccharomyces pombe. Mutanty, ktoré úloha v meiotickom delení ešte nebola popísaná a charakterizovaná, sme vybrali na ďalšiu analýzu. V predkladanom projekte chceme vytvoriť nové delečné alely a otestovať ich ich efekt na meiotické delenie. Plánujeme vytvoriť kvasinkové kmene exprimujúce identifikované proteíny vo fúzii s fluorescenčnými proteínmi. Tiež by sme chceli pripraviť kmeňe s markerovými fluorescenčnými proteínmi. V ďalšej etape projektu vložíme pripravené delečné alely do kvasinkových kmeňov a budeme pozorovať ich vplyv na meiotické delenie. Na analýzu interakčných partnerov identifikovaných proteínov plánujeme pripraviť značené verzie proteínov na purifikáciu proteínových komplexov.

CogEnt - Automatizované zariadenie na učenie ako forma kognitívneho obohatenia pre nosnice
Automated learning device as a cognitive enrichment for laying hens
Doba trvania:	1. 10. 2024 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	09I03-03-V04-00374
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Pichová Katarína, PhD.
Anotácia:	Welfare zvierat je mnohorozmerný pojem, ktorý zahŕňa schopnosť zvierat interagovať s prostredím a spracovať podnety z prostredia pri zachovaní homeostázy. Hoci neexistuje univerzálna definícia pozitívneho welfaru zvierat, vo všeobecnosti pozitívny welfare predpokladá maximalizovanie pozitívnych skúseností pri minimalizovaní tých negatívnych. Obohatenie prostredia predstavuje jeden zo spôsobov podpory pozitívneho welfaru zvierat. Kognitívne obohatenie je osobitnou formou obohatenia prostredia, pri ktorej zvieratá prostredníctvom kognitívnej interakcie s prostredím získavajú určitú kontrolu nad svojím prostredím pre úspešné zvládanie situácie. Operačné podmieňovanie je využívané u viacerých druhov hospodárskych zvierat ako spôsob kognitívneho obohatenia. Jeho princípom je aktivácia systému odmeňovania v mozgu počas očakávania odmeny. Podľa našich vedomostí neexistujú takmer žiadne údaje o účinkoch kognitívneho obohatenia u hydiny, s výnimkou jednej štúdie založenej na koncepte riešenia špecifických úloh. Využijúc naše skúsenosti s návrhom a konštrukciou testovacej arény pre operačné podmieňovanie pre nosnice navrhneme, skonštruujeme prototyp a otestujeme automatizované zariadenie s dotykovou obrazovkou pre nosnice poskytujúce kognitívne obohatenie. Budeme testovať vplyv takéhoto obohatenia na kvalitu welfaru nosníc pomocou behaviorálnych a fyziologických ukazovateľov.

MABBIOM/MABBE - Moderné prístupy modulácie (eradikácie) bakteriálnych biofilmov
Modern approaches of the bacterial biofilms modulation (eradication)
Doba trvania:	1. 10. 2024 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	09I03-03-V04-00364
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Karahutová Lívia, PhD.
Anotácia:	Biofilmy sú zhluky mikroorganizmov naviazaných na rôzne biotické alebo abiotické povrchy a možno ich nájsť v rôznych prostrediach. Tento komplex mikrobiálnej komunity je zabudovaný do extracelulárnej polymérnej substancie (EPS), ktorú si samy produkujú. EPS teda predstavuje ochrannú bariéru voči antimikrobiálnym látkam, imunitnému systému hostiteľa a iným nepriaznivým vplyvom prostredia.Biofilmy predstavujú jeden z najväčších problémov nielen v humánnej a veterinárnej medicíne, ale aj v potravinárskom priemysle, pretože potraviny a povrchy na ktorých sa pripravujú sú ideálnym prostredím pre mikroorganizmy (z dôvodu dostatku živín pre ich rast a uchytenie). Ďalšou dôležitou vlastnosťou biofilmu je jeho odolnosť voči antibiotikám (ATB). ATB terapia alebo ATB- uvoľňujúce produkty teda nie sú adekvátne na kontrolu infekcií súvisiacich s biofilmom, najmä kvôli možnosti vzniku ATB rezistentných infekcií. To podnietilo výskum bezantibiotických možností inhibície a eradikácie biofilmu.Hlavným cieľom tohto projektu bude nájsť a otestovať nové vhodné metódy alebo látky na prevenciu, kontrolu, zníženie a eradikáciu tvorby biofilmu. Zameriame sa na rôzne širokospektrálne antimikrobiálne látky ako sú krátke peptidy (buď komerčne dostupné alebo vylučované napr. rôznymi živočíšnymi zdrojmi mezenchymálnych kmeňových buniek – z kostnej drene, tukového tkaniva, pupočnej šnúry). Ďalšími alternatívami budú bakteriofágové alebo nanočasticové metódy. Novým možným a moderným spôsobom prevencie tvorby biofilmu a ovplyvňovania Quorum Sensing by mohlo byť vystavenie biofilmu rôznym formám neionizujúceho žiarenia, ako je napríklad netermálne elektromagnetické pole. Tieto látky a prístupy môžu predstavovať predstavovať sľubnú antibiofilmovú stratégiu.

Mutácie asociované s Wolframovým syndrómom: rozdielne signálne dráhy v zmysle metabolizmu vápnika a funkcie mitochondria
-
Doba trvania:	1. 7. 2022 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	APVV-21-0473
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Marta, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Gaburjáková Jana, PhD.

Nervy vedúce k srdcu: genetické kardiovaskulárne ochorenia ovplyvnené neuronálnou dysfunkciou na modeli dilatačnej kardiomyopatie s mutáciou lamímu A/C
Nerves to heart: genetic cardiovascular diseases influenced by neuronal dysfunction on the model of dilated cardiomyopathy with Lamin A/C mutation
Doba trvania:	1. 10. 2024 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	09I03-03-V04-00478
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Danko Katarína, PhD.

ALTZINC - Potenciál a perspektíva alternatívnych zdrojov zinku vo výžive hospodárskych zvierat
Potential and prospect of alternative zinc sources in animal nutrition
Doba trvania:	1. 7. 2022 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	APVV-21-0301
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Čobanová Klaudia, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	RNDr. Batťányi Dominika, PhD., Mgr. Bombárová Alexandra, RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD., MVDr. Demčáková Klára, prof. MVDr. Faix Štefan, DrSc., MVDr. Galambošiová Tímea, MVDr. Grešáková Ľubomíra, PhD., Ing. Petrič Daniel, PhD., RNDr. Takácsová Margaréta, PhD., MVDr. Váradyová Zora, PhD
Anotácia:	Predkladaný projekt je zameraný na využitie rôznych nanočastíc zinku a organických zdrojov zinku ako minerálnych aditív vo výžive zvierat a ich vplyv na absorpciu, retenciu a utilizáciu mikroelementov u prežúvavcov a hydiny. Sledovanie účinkov rôznych zdrojov zinku v diéte na fyziologické procesy a mikrobiálne parametre gastrointestinálneho traktu prežúvavcov a hydiny by malo priniesť nové zásadné výsledky v tejto oblasti. Vo všeobecnosti budú experimenty zamerané na zlepšenie minerálneho stavu a optimalizáciu tráviacich procesov u hospodárskych zvierat v snahe znížiť vylučovanie zinku a tým zaťaženíe životného prostredia minerálmi zo živočíšnej výroby. Výskum distribúcie špecifických metaloproteínov obsahujúcich zinok v tkanivách zvierat a ich závislosť od prísunu zinku vo vhodnej forme s vysokou biologickou využiteľnosťou by mal poskytnúť nové základné informácie, ktoré by mohli byť neskôr využité aj v praxi v lepšej prevencii proti oxidačnému stresu a jeho negatívnymi následkami. Skúmaný bude aj dopad rôznych nanočastíc zinku v krmive zvierat na kvalitu produktov živočíšneho pôvodu. Základné poznatky získané plnením cieľov navrhovaného projektu by mali položiť základy aj pre budúci aplikovaný výskum týkajúci sa suplementácie krmív biodostupnými zdrojmi zinku za účelom zlepšenia zdravia a úžitkovosti zvierat.

DRPGE - Úloha proteínov DNA opravy v génovej represii
The role of DNA repair proteins in gene repression
Doba trvania:	1. 7. 2022 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	APVV-21-0210
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Spoluriešitelia zo SAV:	Mgr. Bakošová Anetta, PhD., Mgr. Balážová Mária, PhD., Ing. Čipák Ľuboš, PhD., Ing. Čipáková Ingrid, PhD., Mgr. Holič Roman, PhD., Mgr. Valachovič Martin, PhD.
Anotácia:	V priebehu evolúcie si eukaryoty vyvinuli dve dráhy zodpovedné za opravu dvojvláknových zlomov počas mitózy: spájanie nehomologických koncov (NHEJ) a homologickú rekombináciu (HR). Nedávno bolo ukázané, že proteíny HR zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj pri udržiavaní integrity genómu v procese replikácie DNA. Náš najnovší výskum naznačuje, že proteín Dbl2 spolu s ostatnými proteínmi HR spolupracujú s komplexom HIRA na zostavovaní represívneho chromatínu v blízkosti ťažko replikovateľných miest. Zaujímavé je, že bunky defektné v syntéze proteínov HR alebo komplexu HIRA vykazujú defekt v regulácii génovej expresie. Zvýšené hladiny transkripcie boli detegované najmä v oblasti LTR elementov, subtelomerických génov a antisense transkriptov. Lokalizácia aberantne exprimovaných génov významne korelovala s repetitívnymi úsekmi DNA, napr. LTR. Mechanizmus tohto javu však zostáva do značnej miery neznámy. V tomto projekte navrhujeme, že pozorovaná represia génovej expresie je integrálnou súčasťou replikácie závislej od rekombinácie. Predpokladáme, že väzba proteínu Sap1 v oblasti LTR blokuje progresiu replikačnej vidlice, čo vedie k jej zastaveniu alebo úplnému kolapsu. Nefunkčné replikačné vidlice sú následne remodelované a prenesené na jadrovú perifériu. Transport takto poškodenej DNA na jadrovú perifériu môže poskytnúť prístup poškodenej oblasti k súboru proteínov nevyhnutných pre jednotlivé opravné dráhy. Na jadrovej periférii je uprednostňovaná opravná dráha NHEJ alebo replikácia indukovaná zlomom. Po ukončení opravných procesov môžu byť postihnuté miesta rýchlo utlmené faktormi zabezpečujúcimi génový silencing, napr. HIRA komplexom, s cieľom vyhnúť sa aberantnej expresii. V tomto projekte plánujeme použiť metódy klasickej genetiky a mikroskopie, ako aj pokročilé metódy založené na sekvenovaní celého genómu, aby sme tak získali čo najpresnejší obraz o dynamike chromatínu. Veríme, že zistenia tohto výskumu budú mať široké uplatnenie v oblasti výskumu nádorových ochorení.

COMPNEURO-ED - Výpočtové modelovanie neurónov: HCN a kalciové kanály v excitabilite & depresii
Computational Modeling of Neurons: HCN and Calcium Channels in Excitability & Depression
Doba trvania:	1. 10. 2024 – 30. 6. 2026
Evidenčné číslo:	09I03-03-V04-00388
Program:	Plán obnovy EÚ
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Tomko Matúš, PhD.
Anotácia:	Duševné poruchy vrátane depresie sú vážnym problémom verejného zdravia. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať ženám počas tehotenstva, keď sú ženy kvôli hormonálnym výkyvom náchylnejšie na stres a poruchy nálady. Negatívne účinky depresie matiek na potomstvo boli opísané na viacerých úrovniach, od zmien v správaní až po anatomické zmeny v jednotlivých štruktúrach mozgu. Osobitná pozornosť sa venovala hipokampu, centru pamäti a poznávania. Spolu s prefrontálnou kôrou je hipokampus citlivý na stres. Zmeny v excitabilite hipokampálnych neurónov potomstva v dôsledku depresie matky sa pozorovali aj na oddelení biofyziky a elektrofyziológie Centra biovied. Stále však chýbajú poznatky o molekulárnych determinantoch a signálnych dráhach, ktoré sú základom týchto zmien. Cieľom tohto projektu je vysvetliť pozorované zmeny v excitabilite neurónov pomocou zmien na úrovni iónových kanálov, konkrétne HCN a napäťovo riadených vápnikových kanálov, s využitím techník počítačového modelovania. Okrem toho budeme skúmať, či materská depresia môže ovplyvniť kľúčové funkcie hipokampálnych neurónov, ako je rezonancia, časové kódovanie alebo detekcia koincidencie. Dáta a modely budú integrované do európskej výskumnej infraštruktúry EBRAINS. Tým sa zabezpečí ich dostupnosť a potenciálne využitie inými výskumníkmi. Projekt je tiež v súlade so zásadami 3R, ktoré sa týkajú zníženia testovania na zvieratách. Kombináciou počítačového modelovania, viacúčelových optimalizačných techník a štatistických metód projekt presahuje súčasný stav techniky. Namiesto priemerného modelu sa vytvorí a preskúma celá populácia modelov neurónov, aby sa pokryla biologická variabilita. Okrem toho sa v rámci projektu vytvoria predikcie, ktoré bude možné testovať v budúcnosti testovať.